Keď Ježiš začal svoje verejné vystúpenie, začal ho práve príhovorom, ktorého súčasťou boli blahoslavenstvá. Akoby chcel od začiatku ukázať cieľ, ktorým je plnosť života pri Bohu a v spoločenstve blažených. Cesta k tomuto cieľu na zemi však nie je taká bezbolestná a úplne jednoduchá. Je to cesta plačúcich, hladných a smädných, cesta trpiacich a iných, ktorí v konkrétnych náročných situáciách svojho života nehľadali vlastnú spravodlivosť.
Učili sa prijímať náročné situácie života na Božiu slávu. Učili sa dôverovať, že Boh je väčší ako utrpenie, ktoré práve prežívam, a že on vie aj z daných ťažkostí priniesť do života požehnanie, milosrdenstvo a dôveru. Dnes, keď prežívame čas Všetkých svätých a dušičiek, uvažujeme o konci života. Vo svätých vidíme, ako sú už blažení, pretože sú blízko slnka, ktoré nezapadá – preto zosnulým prajeme: „Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti.“
V Božom svetle môžeme vidieť jeho múdrosť a lásku, a to nás učí blaženosti.
Pane, dávaj nám svetlo svojej blízkosti, ktoré dokáže prežiariť tmu na ceste nášho putovania.
Fr. Irenej, OP
