Maliar, zakladateľ albertínov a albertínok
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 20. august 1845, Igołomia, Poľsko;
Smrť: 25. december 1916 (71 ročný), Krakov, Poľsko;
Beatifikácia: 22. jún 1983, sv. Ján Pavol II.;
Kanonizácia: 12. november 1989, sv. Ján Pavol II. ;
Sviatok: 17. jún
Životopis: Brat Albert (Adam Hilár Bernard Chmielowski) sa narodil v južnom Poľsku. Ako mladík sa pridal k povstaniu, ktoré vypuklo roku 1863 proti ruskej okupácii Poľska. Ťažko ranený sa dostal do zajatia a prišiel o ľavú nohu. Po úteku zo zajatia vyštudoval maliarstvo. Potom však počul hlas povolania. Vzdal sa umeleckej dráhy, začal v Krakove posluhovať chudobným a rozhodol sa, že spojí svoj život s ich životom. Ale nie iba ako humanitárny pracovník, lež ako človek zasvätený Bohu. Časom sa pridali k bratovi Albertovi pomocníci, ktorí ho chceli nasledovať v modlitbe a v práci, v chudobe a v obetavej službe. Vzniklo tak rehoľné spoločenstvo Tretieho rádu sv. Františka na pomoc chudobným pod záštitou krakovského arcibiskupa, neskoršieho kardinála Albína Dunajewského. Podobne i pre ženy založil v rokoch 1890-1891 rehoľné združenie Sestier služobníčok chudobných. Brata Alberta nazývali druhým sv. Františkom Assiským. Vynikal hrdinskou láskou k blížnym, miloval chudobu a vedel sa spoľahnúť na Božiu prozreteľnosť. V septembri 1915 dostal mozgovú porážku. Trocha sa z nej zotavil, ale jeho sily už ostali podlomené. Avšak ešte robil, čo mohol. Brat Albert sa narodil pre nebo na sviatok Narodenia Pána 25. decembra 1916.
Pomoc: venujúcim sa charite, bezdomovcom, chudobným a chorým; pomocník bezdomovcov a chudobných;
„Prečo tu plakať? Máme prijať Božiu vôľu a za všetko ďakovať Bohu. Treba mu ďakovať za chorobu i za smrť, keď ju posiela. Treba odriekať Magnifikat.
Čo Boh posiela, za všetko mu treba ďakovať. Lebo čo robí Boh, to je sväté a dobré!“ (slová brata Alberta pred smrťou)
