Doctor universalis (všestranný učiteľ)
Rrelikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 1193/1206 Lavingen, Švábsko, Nemecko;
Smrť: 15. november 1280 (74/87 ročný) Kolín, Nemecko;
Beatifikácia: 27. november 1622, Gregor XV.;
Kanonizácia: 16. december 1931, Pius XII.;
Sviatok: 15. november
Životopis: Vyštudoval v Padove a tam tiež prijal rehoľný odev z rúk bl. Jordána Saského. V rokoch 1242 – 1248 vyučoval v Paríži a zo všetkých jeho žiakov najusilovnejší bol Tomáš Akvinský. Všestranný Albertov duch otváral študentom nový vedný odbor, totiž Aristotelovu fyziku, doplnenú výkladmi židovských a arabských učencov. Veľmi dôkladne sa vyznal v prírodných vedách, biológii, chémii, fyzike, astronómii, geografii, metafyzike a matematike. Takisto bol veľkým teológom a biblistom. V roku 1248 bol vymenovaný za predstaveného Generálneho štúdia v Kolíne, ktoré bolo zriadené pred nedávnom; prišiel tam s ním aj Tomáš. Potom vykonával rôzne funkcie, bol zvolený za provinciála Teutónie (1254 – 1257) a spolu s františkánom Bonaventúrom zápalisto obhajoval právo žobravých rádov vyučovať na univerzitách. V roku 1260 bol vysvätený za biskupa v Rezne (Regensburg), lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol; necítil sa byť toho hodný. Vrátil sa k svojmu štúdiu. Obdivuhodne spájal božskú múdrosť s ľudskou učenosťou. Veľmi sa preslávil napísanými dielami a prednáškami, ale ešte viac žiaril bezúhonným životom, správaním a dušpastierskou láskou. Vynikal tiež úctou k Eucharistii a k Panenskej Bohorodičke, ktorá ho posilňovala k vytrvalosti vo svätých predsavzatiach.
Pomoc: patrón bádateľov v prírodných vedách; teológov, filozofov, medicínskych technikov, študentov, baníkov;
„Celý vesmír je Božou rečou adresovanou človeku.“ (sv. Albert Veľký)
