Ex S.S. Crucis D. N. Iesu C. (Z najsvätejšieho kríža nášho Pána Ježiša Krista)
Ex S. Rupe Montis Calvarii (Zo svätej skaly z hory Kalvárie)
Sviatok Povýšenia sv. Kríža: 14. september
Cisár Konštantín v roku 312 viedol vojnu proti početnejšiemu vojsku svojho soka Maxencia. Pred bitkou sa mu prisnil sen, v ktorom videl na nebi kríž v ohnivom blesku a pod ním nápis In hoc signo vinces (V tomto znamení zvíťazíš). Nariadil preto na svoje vojenské zástavy umiestniť Kristov monogram. Cisár v tejto bitke vyhral a o rok na to vydal Milánsky edikt, ktorým legalizoval kresťanstvo v Rímskej ríši, zrušil trest smrti ukrižovaním a po prvom všeobecnom sneme v Nicei sa rozhodol, že postaví kresťanský chrám na mieste Kristovho utrpenia v Jeruzaleme. Roku 326 prišla do Svätej zeme jeho staručká matka, sv. Helena, a na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám, postavený na Golgote za cisára Hadriána. Po odkrytí Golgoty sa podarilo nájsť aj jamu s troma krížmi a s nápisom (titulus crucis), ktorý dal Pilát umiestniť na Kristovom kríži. Jeruzalemský patriarcha Makarios potom šiel aj s krížom na Golgotu, kde bolo drevo kríža vyzdvihnuté k verejnej úcte. O deväť rokov neskôr, 13. septembra 335, sa konala slávnostná posviacka Konštantínovej Baziliky Pánovho Vzkriesenia, postavenej na mieste Kristovho hrobu. Nasledujúci deň 14. septembra sa konalo vystavenie dreva svätého Kríža k úcte veriacich. Perzský kráľ Chozroes v roku 614 dobil Jeruzalem a odviedol do vyhnanstva veľkú časť kresťanov i patriarchu Zachariáša. Do svojho hlavného mesta Kresyfon odniesol aj relikviár Pánovho kríža. Dúfal totiž, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Po štrnástich rokoch východorímsky cisár Heraklius napadol Peržanov, porazil ich a vydobil späť vzácny poklad sv. Kríža. Cisár spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili aj s celým sprievodom do Jeruzalema. Kríž uložili na oltár do chrámu, kde býval predtým. Udialo sa to 14. septembra 629. Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia sv. kríža.
„O, crux, ave, spes unica!“ „Ó, buď pozdravený Kríž, nádej jediná!“ (zo starobylého hymnu zo 6. stor.)
