Zakladateľ a otec františkánskej rodiny, prvý stigmatik
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: okolo roku 1181, Assisi, dnešné Taliansko
Smrť: 3. október 1226 (cca 44-ročný), Assisi, dnešné Taliansko
Kanonizácia: 16. júl 1228, Gregor IX.
Sviatok: 4. október
Bol synom bohatého obchodníka s látkami Petra Bernardoneho a matky Jany Piky, ktorá bola pôvodom z Francúzska. Jeho krstné meno bolo Ján, ale pre pôvod matky ho začali nazývať Francesco (malý Francúz, resp. francúzik). Je tak prvým dokázaným nositeľom tohto mena v dejinách. Po ľahkomyseľnom a búrlivom živote v mladosti sa zriekol všetkého tu na zemi, aby sa pripútal k Bohu a životu podľa evanjelia. V roku 1205 počas modlitby v Kostole svätého Damiána v Assisi počul tajomný hlas z kríža, ktorý od neho žiadal, aby obnovil jeho dom. Vzdal sa preto všetkého majetku, odišiel z domu a v úplnej evanjeliovej chudobe žil ako potulný mních pri Kostole svätého Damiána, ktorý sa snažil opravovať. Okolo roku 1208 prijal diakonskú vysviacku. Vo všetkom nasledoval chudobného a poníženého Krista. Keď začal kázať v Assisi, pripojilo sa k nemu niekoľko mladých mužov, z ktorých sa postupne vytvorilo prvé spoločenstvo, ktoré je od roku 1209 známe ako nový rehoľný rád, ktorý František nazval: „Rád menších bratov“. Spolu so svätou Klárou založil v roku 1212 aj ženskú vetvu – druhý rád nazvaný „chudobné panie“ alebo klarisky. Pre laikov, túžiacich žiť vo svete podľa františkánskych ideálov, založil v roku 1221 spoločenstvo tretieho rádu. Františkánska regula bola definitívne schválená v roku 1223. Počas modlitby v milovanom Kostolíku Panny Márie Anjelskej, nazývanom Porciunkula, mal v roku 1216 videnie, v ktorom si vyprosil od Pána milosť, známu ako porciunkulové odpustky. V rokoch 1217 – 1219 vyslal niekoľko skupín bratov do rôznych krajín Európy. Sám sa na svojich cestách dostal až do Palestíny, Sýrie a Egypta, kde kázal pred sultánom. V Ríme sa stretol so svätým Dominikom. Na všetko, čo podnikal, si žiadal súhlas cirkevných predstavených, ako napríklad keď so súhlasom pápeža na Vianoce v roku 1223 pri polnočnej omši v Greccio postavil prvé jasličky. Z úcty k veľkosti kňazstva neprijal kňazskú vysviacku. Posledné roky svojho života prežíval v ústraní. V roku 1224 dostal na hore La Verna od Krista najvyššiu výsadu – stigmy, ktoré ho aj na tele urobili podobným Ukrižovanému. Krátko na to, už skoro úplne slepý, zložil Pieseň brata slnka (Chválospev stvorenia). Na konci septembra 1226 sa dal preniesť do milovanej Porciunkuly. Tam si dal čítať evanjeliové state o Kristovom utrpení. Bratom venoval ešte posledné napomenutia a požehnania. Napokon so spevom vítal svoju sestru telesnú smrť. Zomrel v sobotu 3. októbra večer tak, ako si želal, vyzlečený na holej zemi, aby sa čo najväčšmi pripodobnil zomierajúcemu Spasiteľovi.
Pomoc: patrón františkánskej rodiny, Talianska a Assisi, chudobných, sociálnej práce, ochrany životného prostredia, zvierat, kupcov, krajčírov, súkenníkov, tkáčov.
„Deus meus et omnia: Boh môj –všetko moje.“ (sv. František z Assisi)
