Prvý mučeník Rehole kazateľov
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: cca 1205, Verona, dnešné Taliansko
Smrť: 6. apríl 1252 (cca 47 ročný), Farga (pri Miláne), dnešné Taliansko
Kanonizácia: 9. marec 1253, Inocent IV.
Sviatok: 4. jún
Životopis: Jeho rodičia boli členmi sekty katarov – novomanichejcov. Ako chlapec prestúpil na katolícku vieru. Ako mladík prišiel do Bologne kvôli štúdiu a tam vo veku 16 rokov vstúpil do Rehole kazateľov. Podnietili ho k tomu kázne svätého Dominika a z jeho rúk prijal aj rehoľné rúcho. Od toho času sa venoval kazateľskej činnosti, najmä medzi katarmi, a stal sa z neho vynikajúci hlásateľ a svedok evanjelia. Stal sa veľmi obľúbeným kazateľom, pôsobil v mnohých oblastiach severného a stredného Talianska. Pri práci s katarmi používal metódu dialógu. Nezvyčajne podporovaný darmi Ducha Svätého, obetavo šíril a obhajoval pravú vieru. Na podporu jej šírenia medzi ľuďmi zakladal „Združenia viery“ a „Bratstvá na oslavu Panny Márie“. Bratstvá si veľmi obľúbil a bol ich prívržencom, horlivo rozširoval život v spoločenstvách, ako predstavený ich múdro viedol a odhodlane bránil. Príkladne sa staral aj o duchovné dobro mníšok, s veľkou láskou im pomáhal radou a povzbudením, a bol ich duchovným vodcom. V roku 1240 bol priorom kláštora v Asti a v roku 1251 v Come. Odtrhnutie sa od katarov pre neho s najväčšou pravdepodobnosťou znamenalo aj odtrhnutie sa od vlastnej rodiny. Tieto dôvody by mohli vysvetľovať jeho horlivosť v boji proti heréze ako aj dôvod jeho smrti. Pretože poznal učenie katarov, dokázal vždy nájsť správne argumenty. Mnoho sektárov priviedol späť do Cirkvi. Okolo jeho osoby sa diali početné zázraky a ľudia ho zahŕňali láskou a úctou. Pápež Gregor IX. ho v roku 1232 ustanovil za generálneho inkvizítora v Lombardii, pričom v ňom prejavil veľa ľudského citu a v polovici roka 1251 úspešne ukončil apoštolské poslanie. Bludári najali dvoch vrahov, ktorí ho zavraždili dňa 6. apríla 1252, keď sa vracal z Coma do Milána. Zomrel „za vernosť vo viere a oddanosť rímskej Cirkvi“, keď nahlas odriekal vyznanie viery a umierajúc písal vlastnou krvou slová Credo (verím). Jeden z vrahov, menom Carinus, neskôr vstúpil do rehole. Petrovo telo pochovali v kláštornom kostole sv. Eustorgia v Miláne. Jeho kanonizácia je považovaná za najrýchlejšiu v dejinách. Pápež Inocent IV. jeho sviatok určil na 29. apríla. Podľa poslednej liturgickej obnovy sa však slávi 4. júna, vo výročný deň prenesenia jeho pozostatkov (r. 1340).
Pomoc: patrón Coma, Cremony, Lombardie a vojvodstva Modeny; šestinedeliek, pôrodných asistentiek, ochranca proti bolestiam hlavy, proti búrke, blesku a nepriazni počasia, za dobrú úrodu, za vykorenenie bludov.
„Čím je vyšší titul tvojho úradu, tým ti bude na väčšiu slávu, ak ostatných prevýšiš svätosťou života.“ (sv. Peter Veronský)
