Mladý dominikánsky terciár
Narodenie: 6. apríl 1901, Turín, Taliansko
Smrť: 4. júl 1925 (24 ročný), Turín, Taliansko
Beatifikácia: 20. máj 1990, sv. Ján Pavol II.
Kanonizácia: 7. september 2025, Lev XIV.
Sviatok: 4. júl
Narodil sa Bielu sobotu o 18.30 v zámožnej rodine. Manželia Frassatiovci boli nábožensky vlažní, no rešpektovali katolícku Cirkev a svojho syna Pier Giorgia dali pokrstiť vo vlastnom dome štyri dni po narodení. Jeho otec bol agnostik, vplyvný taliansky politik, senátor, veľvyslanec v Nemecku a zakladateľ významného denníka La Stampa. Matka bola maliarka. Hoci pochádzal z bohatej rodiny, dokázal si uprostred blahobytu uchovať slobodu srdca. Vedel sa podeliť o všetko, čo mal. Svoj život zasvätil štúdiu, zbožnosti, apoštolátu v sociálnej oblasti, športu a dobročinnej láske. Stal sa žiarivým príkladom pre mládež, autentickým kresťanom žijúcim vo svete. Bol milovníkom prírody, alpinistom, športovcom, veselým spoločníkom. Študoval gymnázium a potom inžiniersku fakultu na Vysokej škole polytechnickej. V čase, keď bol univerzitným študentom, začal udržiavať kontakty s rehoľou svätého Dominika. Myšlienka apoštolátu svätého Dominika ho nadchla. Chcel pomáhať, pracovať pre spásu duší slovom, modlitbou, príkladom a dobrými skutkami. Súčasne sa začal sa venovať skutkom dobročinnej lásky v Konferencii svätého Vincenta de Paul. Ako dvadsaťjeden ročný vstúpil dňa 28. mája 1922 do Tretieho rádu sv. Dominika – dominikánskeho laikátu – za prítomnosti otca Martina Stanislava Gilleta OP, neskoršieho Magistra rehole. Chápal, že týmto spôsobom preberá určitú zodpovednosť za Cirkev a vyznáva svoju vieru. V nasledujúcom roku vykonal profesiu a vybral si meno brat Hieronym. Bolo to z úcty a z túžby napodobňovať veľkého dominikána Hieronyma Savonarolu, ktorého s obľubou čítaval. Podobne čítaval diela svätej Kataríny Sienskej a svätého Tomáša Akvinského. Piliermi jeho duchovného života boli Eucharistia a mariánska zbožnosť. Denne sa modlil ruženec, denne pristupoval k svätému prijímaniu, čo najčastejšie prichádzal adorovať Najsvätejšiu sviatosť oltárnu. Radostnosť a lásku si zachoval aj počas krátkej choroby, keď jeho telo následkom akútnej detskej obrny postupne ochrnulo. Deň pred svojou smrťou, ťažko chorý a umierajúci ešte myslel na iných, keď dával pokyny týkajúce sa pomoci jeho núdznym priateľom. Zomrel v pokoji a odovzdanosti po prijatí sviatostí. Po 56 rokoch od smrti, bolo jeho telo pri exhumácii v roku 1981 úplne neporušené. Pápež svätý Ján Pavol II. ho označil za muža ôsmich blahoslavenstiev.
Pomoc: patrón študentov, politikov, mladých katolíkov, športovcov, horolezcov, dominikánskych laikov, mladých Katolíckej akcie a Svetovej vincentínskej mládeže.
„Ježiš prichádza ku mne každé ráno vo svätom prijímaní. Odvďačujem sa mu za to len veľmi nepatrene tým, že navštevujem chudobných.“ (sv. Pier Giorgio Frassati)
