Po deväťmesačnom mlčaní Zachariáša naplnil Boží Duch. Čo potom robil? Celý sa obrátil k Bohu a jeho kráse. Uchvátený krásou Boha začal spievať: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud.“
Každodenné dobro, že môžeme žiť, pracovať, stretávať sa s priateľmi, je požehnanie. Celý život je požehnaním. Prvým, kto žehná, je Boh. Nie človek. Ak dokážeme premýšľať o tom, čo sme dostali, a pýtame sa v sebe: „Ako môžem za to všetko poďakovať Bohu, ktorý je taký dobrý? Ako mu môžem vyjadriť svoju vďaku?“ a potom začneme dobre hovoriť o Bohu, je to viac ako odriekanie modlitieb.
Je to očarenie a úžas z toho, ako Boh koná a aký je. S akým záujmom a vernosťou je obrátený k svetu a ako veľmi ho miluje. Také je skutočné slávenie sviatkov v Duchu. Nech aj nás naplní prorocký Boží Duch, ktorý spôsobí, že centrom našej pozornosti bude oslava nehy a dobroty Boha, ktorý je medzi nami.
Fr. Šimon OP
