Mk 7, 24-30
Po prekročení hranice medzi čistými a nečistými pokrmami vychádza Ježiš do pohanského kraja, za hranice židovského národa, aby sa stretol so ženou, ktorá má podkutý jazyk. Ten príbeh, z ktorého takmer kričí jej schopnosť argumentovať a jej neodbytnosť, nám ukazuje, že Ježiš z nás možno nechce mať tiché ovce, ktoré všetko mĺkvo znášajú, ale skôr tvrdohlavých baranov, ktorí sa domáhajú milosti a nenechajú sa odradiť pri prvej prekážke. Ježiš sa tak podobá múdremu učiteľovi, ktorý podnecuje svojho žiaka, aby s ním zápasil a našiel ten rozhodujúci argument na jeho zdanlivú neochotu mu poslúžiť. Boh sa človekom v núdzi necháva premôcť s radosťou. A ani zďaleka nie je „sklamaný“, že z hádky s ním vychádza ako „porazený“.
Pane, vlej do nás silu, aby sme sa v snahe o dobro nenechali odbiť prvou prekážkou.
Fr. Damián, OP
