Jn 10,31-42
Prirodzená viera sa týka určitej skutočnosti, ktorá je nám neznáma, ale je vysoko pravdepodobná. Napríklad veríme, že nám niekto hovorí pravdu, lebo nás ten človek nikdy neoklamal a jeho výpoveď potvrdzujú fakty, ktoré poznáme. Nie sme si istí, ale veríme, že s vysokou pravdepodobnosťou to je tak. Božská cnosť viery je však podstatne iná. Nezakladá sa na pravdepodobnosti, ale na istote. Táto istota sa zakladá na zdroji pravdy – Bohu, ktorý nemôže klamať. Náš rozum takto prijíma pravdy, ktoré nám Boh zjavuje. Bez pochybnosti. Na základe Božej pravdivosti a pravdovravnosti. Takto Kristus predkladal Židom skutočnosti o svojej identite. A takto ich predkladá aj nám: „Ja a Otec sme jedno… Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ Uveríme jeho slovám alebo proti nemu zdvihneme kamene pochybností?
Verím, Pane, pomôž mojej nevere.
Fr. Samuel, OP
