Mt 8, 5-11
Katolícka tradícia, počnúc Augustínom, rozlišuje tri významy slovesa veriť. Tie si vzájomne neprotirečia, ale sa dopĺňajú. Najskôr veríme Bohu pre jeho autoritu, pre jeho moc. Chceme mu byť poslušní, lebo čosi zjavil a my to nechceme odmietnuť. Túto úroveň viery zažívame už na prirodzenej úrovni, keď veríme pri výchove svojim rodičom, neskôr pilotom nášho lietadla. Sú pre nás autoritou a majú našu dôveru. Druhou úrovňou viery je jej obsah. Veríme, že Boh je Trojicou, že sa stal človekom, že je milosrdným, že nás miluje. Touto vierou postupne poznávame, akým je Bohom. Ale ani poznanie autority Boha, ani poznanie jeho kvalít ešte nepostačujú pre zavŕšenie viery. I diabol uznáva moc Boha a pozná ho lepšie než my. Ale chýba mu tretia úroveň viery: tá, ktorá je preniknutá láskou. V tomto treťom zmysle veriť v Boha znamená pridržiavať sa ho ako cieľa nášho života. Týmto skutkom viery sme spasení, to je živá viera. Stotník v dnešnom evanjeliu ukazuje, že jeho viera obsahuje všetky tri aspekty: verí v Kristovu autoritu, verí, že je dobrý a zľutúva sa nad chorými a ochrnutými, a verí, že pred ním stojí niekto, koho prítomnosti ani nie je hoden.

Pane, nauč nás veriť, ako veril tento dôstojník rímskej armády.

Fr. Damián, OP