Lk 21,20-28
Jeden zo starých židovských príbehov hovorí o tom, že aj had v rajskej záhrade bol Bohom stvorený ako vzpriamený. Všetky stvorenia mali svoju vertikálu, vzpriamenosť, ktorou boli nasmerované hore, k vyšším veciam, k Bohu. Keď si však diabol vzal podobu hada a zviedol Adama a Evu, Boh pri treste vzal hadovi nohy a povedal mu, že sa bude plaziť po zemi. Akoby sa tým povedalo, že trestom je strata nasmerovania na Boha, k vyšším veciam a zostala mu už iba horizontála, každodennosť, pozemská realita. Keď Boh prichádza obnoviť vzťah ľudí s Bohom, berie na seba všetko, čo nás skľučuje od strachu, bolesti, až po smrť. Dáva nám milosť stať sa Božími synmi a dcérami, aby sme pred Bohom mohli stáť ako milované Božie deti. Aby sme túžili pozerať na Boha z tváre do tváre. Pretože tak sa spolu prežíva láska. Preto aj v dnešnom evanjeliu, uprostred všetkých hrôz, ktoré prichádzajú na svet, svätopisec pozýva, aby sme sa vzpriamili, pretože len tak uvidíme prichádzať Syna človeka.
Bože, daj, aby sme nikdy nestratili správny smer.
Fr. Irenej, OP
