Boh sa rozhodol vrátiť ľuďom večný život a začína v bezvýznamnom Nazarete, oslovením trinásťročného dievčaťa. Dospelý, racionálne založený človek sa nad tým pousmeje, že to nestojí za povšimnutie. „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18, 3)
Grécke slovo „zdravas“ znamená „raduj sa“. Nejedná sa však iba o veselosť alebo dobrú náladu, lebo toto všetko sa môže z nášho života vytratiť alebo nemusí dostaviť. Boh Márii aj všetkým veriacim pripomína, aby sa radovali v každej situácii, bez ohľadu na to, čo prežívajú, aký majú pocit, či náladu. Mária nejasala celý život, ale radosť v nej bola neprestajne. Radosť zakorenená vo viere, že Boh zachraňuje, je tu a teraz, a túto radosť ponúka každému človekovi.
„Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.“ Anjelove slová ju naplnili radosťou a upevnili v tom, že bola Bohom vybraná. Tie isté slová ju zarazili, lebo veľmi nezvyčajné je to, čo sa deje v nej a okolo nej. Mária je príkladom nepomeru medzi tým, čo vidno navonok, a tým, čo sa deje vo vnútri. Pravá viera je vždy vstupovaním do ľudsky nepochopiteľného tajomstva. Nebolo tomu inak ani v prípade Márie – od Vtelenia až po Kalváriu.
Fr. Šimon OP
