Zjv 11,19a; 12,1-6a 10a-c
Jedným z najkrajších zobrazení tajomstva nanebovzatia Panny Márie je obraz od Tiziana Veceliho, ktorý znázornil apoštolov okolo prázdneho hrobu Panny Márie, ktorá sa vznáša na oblaku smerom nahor k spoločenstvu Najsvätejšej Trojice. Pekným detailom tohto obrazu je, že autor nakreslil Máriu v pohybe, akoby tancovala, a na jej tvári sa zračí radosť. Smrť a prechod do nebeského domova bol pre Máriu prameňom radosti, ktorá ju prenikla spôsobom, že sa roztancovala. Máriu nenaplnil smútok z toho, čo na tejto zemi zanecháva. A nevidieť na nej ani strach pred Božím súdom. Mária, ktorá zachovávala slová o Ježišovi vo svojom srdci a premýšľala o nich. Tá istá Mária, ktorá sa prihovorila za svadobčanov v Káne a na prosbu ktorej urobil Ježiš prvý zázrak. Mária, ktorá stála pod krížom a do lona ktorej zložili mŕtve Ježišovo telo. Tá istá Mária z večeradla, kde sa zjavil zmŕtvychvstalý Kristus, sa cez konkrétne životné udalosti stala ženou, ktorú naplnila túžba po Bohu, ktorá prenikla celú jej bytosť. Ona, milosťou uchvátená k Bohu, povzbudzuje aj nás, aby sme sa na stretnutie s Bohom pripravili v dôvere a v duchu nádeje, ktorá vie roztancovať srdce radosťou zo spoločného stretnutia.
Mária, vypros nám nádej a milosť duchovnej radosti.
Fr. Irenej, OP
