Okrem ľudí, ktorí uverili Ježišovi a šli za ním, boli aj skupiny, ktoré spochybňovali Ježišovu vierohodnosť, spojenie s diablom, iní sa zo závisti domáhajú ďalších znakov. Takýmto Ježiš odpovedá: „Zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.“
Čo tým chce povedať? Že ohlásenie Božieho slova, hoci nebolo veľmi zdvorilé, pre obyvateľov Ninive sa stalo znamením pre zmenu života. „Oni sa kajali na Jonášovo kázanie.“ Ovocím jeho kázania nebolo rozšírenie poznatkov, ale obrátenie poslucháčov. Znelo: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ (Jon 3, 4) Nič viac. Máte poldruha mesiaca a bude po vás. Bola táto správa pre Ninivčanov dobrá? Áno. Boh cez Jonáša našiel spôsob, aby nezničil mesto, ktoré si spôsobom života podľa spravodlivosti zaslúžilo zničenie.
Prečo Ježiš nechce dať ďalší znak, možno aj nám dnes? Lebo niet spôsobu zmeniť toho, kto to cielene nechce. Ježiš to vysvetlil aj v podobenstve o boháčovi a Lazárovi. (Lk 16,19-31) Boháč z pekla volá: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“ Počul odpoveď: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“
Nezničiť toho, kto si zaslúži zničenie, je znak Jonáša.
Fr. Šimon OP
