Úvodné úkony vo svätej omši nazývame očistenie. Po nich nasleduje modlitba kňaza s rozpätými rukami. Táto modlitba sa nazýva Kolekta, zberná modlitba, kôš, ktorý zbiera všetky naše volania, celého zhromaždenia, celej Cirkvi, a predstavuje ich Otcovi cez Ježiša Krista, ktorý je prítomný v osobe kňaza. Ľud sa zhromažďoval v takzvaných štáciových kostoloch, kde sa konali úvodné obrady, a po Kolekte sa zhromaždený ľud v procesii presunul do katedrálneho chrámu, kde liturgia pokračovala. Táto modlitba je prelomová, hraničiaca a tvorí plynulý prechod do druhej časti svätej omše, ktorou je osvietenie. Prelomom prvej a druhej časti je výzva kňaza, modlíme sa, po nej nasleduje chvíľka ticha, je to priestor, aby sa každý svojím srdcom, úmyslami, s ktorými prišiel do kostola, osobne angažoval a sústredil pozornosť na obsah modlitby dňa. Záverom je konklúzia – skrze Krista, lebo všetky Božie dary dostávame cez Krista. Všetko, o čo prosíme, prosíme v Kristovom mene od Otca. Verní Ježišovmu odkazu: „Vždy, keď budete prosiť v mojom mene, môj Otec vám to dá.“ Jn 21, 13
Modlitba začína oslovením nebeského Otca a končí konklúziou, skrze Krista, komunikácia s nebeským Otcom prebieha cez Krista. Kňaz počas tejto modlitby vykonáva gesto, ktorým sú rozpäté ruky. Je to ešte predkresťanské gesto oranta, čiže modliaceho sa. Týmto gestom sa vyjadruje skutočnosť, že pred Bohom všetci stojíme bezbranní, s prázdnymi rukami. Zároveň rozopäté ruky sú výrazom úplnej otvorenosti prijať Božie dary. V prvom rade tie dary, o ktoré v modlitbe prosíme. Obsah Kolekty je pestrý, najčastejšie je to prosba o spásu, aby sa ovocie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista prejavilo v živote ľudí. Ďalším významom rozpätých rúk kňaza je vyjadrenie, že predsedajúci kňaz slávi Eucharistiu v osobe Krista (in persona Christi), stojí na čele zhromaždenia, aby chránil, prihováral sa, obhajoval tých, čo sú okolo neho zhromaždení. Stojí na čele ako reprezentant všetkých ľudí. Je dobré si uvedomiť, v súvislosti s týmto gestom, že na svätej omši nie sme len vo vlastnom mene. Boh nás zhromaždil aj v mene tých, ktorí ostali za dverami chrámu, za bránami Cirkvi. Nie sme sústredení len na seba, svoje starosti, ale myslíme na všetkých ľudí. Aby sme prijali Božiu milosť nielen do svojho srdca, ale aj do sŕdc všetkých ľudí. Stojíme blízko oltára, aby sme sa prihovárali za tých, ktorí nie sú prítomní. V mene tých, ktorí sú „nemí“ pred Bohom.
Učíme sa napodobňovať Ježiša Krista, ktorý sa postavil medzi Boha a ľudí. Cez Neho k nám prichádza Božia milosť a tiež každé naše volanie k Otcovi musí ísť cez Ježiša Krista. Lebo On je prvý v novom stvorení. Ježiš je nový Adam, jediný dokonalý a vzor pre každého človeka. Úplne zjednotený s Bohom Otcom je zároveň naplno človekom. Vždy poslušný Otcovi, a predsa pravý človek Ježiš Kristus. V Ježišovom človečenstve sa dokonala spása. Cez Ježiša máme prístup k Bohu.
Kolekta – zídená Cirkev „zozbieraná“, aby slávila Eucharistiu. A eucharistia sa začne inou modlitbou, ktorá sa nazýva „secreta“. Cirkev zídená (Eclesia colecta), zbiera, zhromažďuje sa. Cirkev sláviaca (Eclesia secreta), ňou sa začína slávenie Eucharistie. Dva rozmery Cirkvi, jeden zbiera všetkých ľudí z celého sveta, v mene všetkých sa zhromažďuje, v ich mene sa modlí. Onedlho sa bude modliť ako tá, ktorá je vybraná, pozvaná k Pánovmu stolu, na privilegované miesto, ktoré im vyznačil Boh. Na začiatku sa zhromažďujeme a modlitbou chceme aj ostatných ľudí pritiahnuť k Bohu. Neskôr sme ako vybraní, uprostred učeníkov, ktorí vo večeradle, spolu s Kristom celebrujú Jeho tajomstvo.
