Patrónka Európy, laická dominikánka
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 25. marec 1347, Siena (osada Fontebranda), dnešné Taliansko
Smrť: 29. apríl 1380 (33 ročná), Rím, dnešné Taliansko
Kanonizácia: 29. jún 1461, Pius II.
Sviatok: 29. apríl
Životopis: Katarína di Giacomo di Benicasa sa narodila v rodine farbiara vlny ako predposledná z 25 detí. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, mala v roku 1353 prvé videnie, po ktorom sa zaviazala Bohu súkromným sľubom čistoty. Po prekonaní mnohých prekážok, ktoré jej kládli členovia jej rodiny do cesty, vstúpila ako 16-ročná ku Kajúcim sestrám svätého Dominika (mantelatám). Pod vedením dominikánov Tomáša Caffariho a bl. Rajmunda z Kapuy viedla intenzívny duchovný život a venovala sa službe chorým. Doma viedla prísny život modlitby, pôstu a pokánia až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, aby vykročila na cestu činného apoštolátu. Častejšie prežívala stav mystickej extázy. Jej vplyv na život Cirkvi bol čoraz silnejší. Žiadali ju o radu nielen pápeži, biskupi, kardináli, ale aj panovníci. Stálo ju veľa námahy, aby mnohých mužov a ženy každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Mala charizmu zmierovať znepriatelené mestá. Plamennou výrečnosťou a nástojčivými listami priviedla samého pápeža Gregor IX. k tomu, aby sa vrátil z Avignonu, kde bol pod silným vplyvom francúzskeho kráľa, do svojho sídla v Ríme. Veľmi milovala Cirkev a pápeža nazývala „sladký Kristus na zemi“. V Pise 1. apríla 1375 dostala stigmy, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. Posledné roky žila len z Eucharistie. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí: Dialóg, Modlitby (26) a Listy (382). Desať rokov intenzívnej činnosti ju úplne vyčerpalo. Počas posledných hodín opakovane volala: „Krv! Krv!“. V hodine smrti povedala: „Buďte presvedčení, že jedinou príčinou mojej smrti je vrúcna láska k Cirkvi, ktorá ma stravuje“. A nakoniec povedala: „Otče, do tvojich rúk porúčam svoju dušu a ducha“. Zomrela dopoludnia v nedeľu po Nanebovstúpení Pána. Pochovali ju v chráme Santa Maria sopra Minerva v Ríme. Pavol VI. jej udelil 4. októbra 1970 titul učiteľky Cirkvi a pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1999 vyhlásil za patrónku Európy.
Pomoc: patrónka Európy, Talianska, Ríma, dominikánskych laikov, proti moru, proti bolestiam hlavy, umierajúcich.
„Ak ste tým, kým máte byť, založíte oheň nielen tam, kde ste, ale na celom svete“.
(Sv. Katarína Sienská)