„Pane, ty si uprostred nás a tvoje meno sa vzýva nad nami. Neopúšťaj nás, Pane, Bože náš“ napísal prorok Jeremiáš (porov. Jer 14, 9). Človek je stvorený na Boží obraz a nad ním bolo a je vzývané Božie meno. Ježiš spôsobil, že sme v krste boli prijatí za Božie deti. Neprehliadnuť počas života túto skutočnosť je to, pred čím nás chce vystríhať druhé Božie prikázanie.
V Zjavení apoštola Jána Boh hovorí anjelovi sardskej cirkvi: „poznám tvoje skutky, máš meno, ktoré hovorí, že žiješ a v skutočnosti si mŕtvy“ (Zj 3, 1). Vzývané Božie meno nad nami spôsobilo, že sme získali meno, ktoré hovorí o našom živote a v skutočnosti môžeme byť duchovne mŕtvi. Svätý Pavol hovorí o tomto prikázaní trochu iným spôsobom: „ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo“ (2 Kor 6, 1). Zmysel a úcta k druhému prikázaniu znamená pestovať rešpekt voči svätým veciam v sebe, vo svojom srdci a živote. Týmto rešpektom sa môžeme snažiť vytvoriť priestor pre sacrum, kde vstupujeme po špičkách a ktorý veľmi potrebujeme. Táto oblasť – sacrum – sa v našom živote môže zanedbať, a preto býva čoraz menej možností na to, aby sme stretli Boha. Božie meno je sväté tam, kde sa vyslovuje s úctou a s bázňou neuraziť ho.
Hriechy proti druhému Božiemu prikázaniu:
- Ak svojím životom a správaním nedávam najavo, že som uveril Ježišovi, že nevyužívam Jeho moc a milosť.
- Akékoľvek nevhodné používanie Božieho mena, mena Ježiša Krista, Panny Márie a všetkých svätých.
- Rúhanie:
– spočíva v tom, že sa proti Bohu vyslovujú – vnútorne alebo navonok – slová nenávisti, výčitky a provokácie, že sa o Bohu hovorí zle, že chýba k nemu úcta v reči a že sa zneužíva jeho meno.
– odvolávanie sa na Božie meno, aby sa zakryli zločinné praktiky, zotročovali národy, mučili alebo zabíjali ľudia. - Používanie Božieho mena pri mágii.
