Jedna z najväčších mystičiek Cirkvi
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 8. september 1774, Flamschen pri Coesfelde, Westfálsko, dnešné Nemecko;
Smrť: 9. február 1824 (50 ročná), Dűlmen, Westfálsko, dnešné Nemecko;
Beatifikácia: 3. október 2004, Ján Pavol II.;
Sviatok: 9. február
Životopis: Narodila sa v početnej rodine chudobných roľníkov. Už od útleho detstva sa jej láska ku Kristovi prejavovala nielen v hlbokej vnútornej modlitbe, ale predovšetkým v súcite s ľuďmi na okraji spoločnosti, zvlášť s chorými, trpiacimi, hriešnikmi a s dušami v očistci. Za najväčšiu čnosť pokladala lásku k blížnemu. Od detstva bola obdarená schopnosťou vnímať nadprirodzené veci a rozlišovať posvätné od profánnych. Jej sprievodcom a učiteľom bol jej anjel strážca. Mala dar rozoznávania relikvií svätých a mimoriadny dar mystických vízií spojených s biblickými udalosťami alebo s výjavmi zo života svätých, Cirkvi a tajomstiev viery, ktorých bola priamou účastníčkou. O týchto jej mystických daroch sa vyjadril sám Ježiš, ktorý je povedal, že nikto pred ňou ani po nej nedostal tento dar v tak veľkej miere ako ona. Ako pätnásť ročná pocítila povolanie k rehoľnému životu. Pretože nemala žiadne veno, vyučila sa krajčírskemu remeslu, aby si tak zarobila. Často navštevovala miestny kostol a rada sa modlila veľkú krížovú cestu okolo mesta. Vo svojich dvadsiatichštyroch získala od Krista stigmy jeho tŕňovej koruny. Ako 28 ročná vstupuje do kláštora augustiniánok v Dűlmene. Bola často chorá. Úľavu jej neprinášali lieky, ale milosť sviatostí, požehnania, modlitieb a blízkosť svätcov. Roku 1811 dochádza k zrušeniu kláštorov a Anna Katarína odchádza do ústrania. V decembri 1812 dostala päť Kristových stigiem a posledných 12 rokov svojho života nepožila žiaden iný pokrm okrem eucharistie. Od roku 1813 bola pripútaná na lôžko, no neprestala robiť dobro každému, kto to potreboval. Zo svojho lôžka sa stala pre mnohých pomocníčkou, radkyňou a tešiteľkou. Jej súčasníci spomínali, že nikto od nej neodišiel naprázdno: alebo sa upevnil vo viere, alebo ho posilnila alebo mu u Boha vyprosila, čo potreboval. Veľmi často brávala na seba utrpenia druhých, aby sa im uľavilo. Dvakrát bola podrobená krutému vyšetrovaniu kvôli pravdivosti svojich rán, pri ktorom skoro prišla o život. Všetko však prijímala s pokorou ako Božiu vôľu. Svoje telesné i duševné bolesti a skúšky znášala v zjednotení s ukrižovaným Pánom. Vízie mystičky spisoval nemecký romantický básnik Klemens Brentano, ktorý sa obrátil pri stretnutí s Katarínou. Zomrela so slovami: “Príď, Pane Ježišu“. Jej telo je pochované v chráme sv. Kríža v Dűlmene.
Pomoc: pomocníčka v každej ťažkosti;
„Láska k svetu hýbe človeka k veľkým dielam, prečo by potom láska k Ježišovi nemala dokázať viac?“ (bl. Anna Katarína Emmerichová)
