Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová, panna – 24. 10. 2022

Svedectvo o tom, ako bl. Katarína Emmerichová pomohla mojej mamke.

Som rodáčkou z Východného Slovenska, ale momentálne žijem v Prahe. Od mojho rodiska, kde žijú rodičia a ďalší moji súrodenci, nás teda delí pomerne veľká vzdialenosť, a už sa nevidíme tak často ako v minulosti.

Tohto roku som preto s radosťou uvítala pozvanie jedného zapáleného kňaza, o. Rafaela – dominikána, a to do Červeného Kláštora s tým, že pobyt na pár dní preruším, aby som mohla navštíviť aj rodičov. O. Rafael, kňaz z rehole bratov kazateľov, tam posobí už jubilejný desiaty rok, a to v letných mesiacoch jednak ako sprievodca v tomto nádhernom kláštornom komplexe, kde sa v minulosti modlili a žili mnísi – kartuziáni i kamalduli, a taktiež sa venuje rozsiahlemu duchovnému programu pre veriacich z blízkého, ale aj z ďalekého okolia.

Veľký dôraz kládol na možnosť uctenia si prítomných relikvií a to, sv. Jozefa, sv. Norberta, a bl. Kataríny Emmerichovej. Tieto relikvie s vyobrazeniami týchto úctyhodných následovateľov Ježiša Krista, ako aj vysluhovanie omší svätých, procesie,či nočné bdenia-matutinum a odpust v neďalekom okolí pritiahlo naozaj veľa ľudí.

Preto som sa aj ja snažila zotrvať v prítomnosti relikvií čo najčastejšie a vyprosovať si milosti od Pána. Čím viacej som spoznávala osudy týchto svätcov, ich obete, námahy, tak tým viacej sa stávali blízkymi mojmu srdcu. Takto posilnená vierou týchto Božích ctiteľov, prerušila som pobyt v Pieninách, a vydala som sa na cestu domov, k rodičom.

Avšak doma bola situácia iná jako po druhé roky, lebo zdravie ocka už bolo veľmi nalomené a mamku to stálo dosť síl, keď mu posluhovala. Preto som s ňou riešila zhoršujúci sa ockov stav, hoci aj ona má veľa diagnoz, a jej sila už nie je taká, ako pred rokmi. Po krásnych, spoločne prežitých chvíľach nastal deň, kedy som sa s mojimi nejbližšími rozlúčila, a opäť sa ocitla na pode Červeného Kláštora, kde som pokračovala v tom, čo som na krátky čas opustila. V kostole na mňa čakala usmiata tvár o. Rafaela a jeho verných spolupracovníkov Tomáša a Laciho, vľúdna tvár bl. Kataríny, laskavý pohľad sv. Jozefa a vyobrazenie modliaceho sa sv. Norberta. V ich prítomnosti som sa cítila veľmi dobre.

Ponorená do modlitieb a uveličená z nádherného Božieho diela – Pienin, netušiac, čo sa bude diať, užívala som si naplno každú chvíľku.

No na druhý deň vo večerných hodinách mi prišla správa od najmladšieho brata, že mamku vzali do nemocnice, a že je na cievnom oddelení, kde ju budú operovať. Jednalo sa o krvnú zrazeninu v nohe. Ihneď som sa začala za ňu modliť a prosila som bl. Katarínu Emmerichovú o pomoc, aby sa operácia podarila. Na druhý deň ráno prišla správa, že mamku v noci tri hodiny operovali ale pridružil sa problém s dýchaním. Po pár hodinách som sa dozvedela, že mamka prekonala masívny infarkt myokardu, preto ju preložili z cievneho oddelenia na koronárnu jednotku, aby podstúpila invazívny zákrok. Bola aj na pľúcnej ventilácii. To sa odohralo v jednom dni, a aby toho nebolo málo, nuž ďalší deň podstúpila tretí zákrok koli pľúcnej embólii. Stále som za ňu prosila Pána spolu s Katarínou Emmerichovou, aby to všetko zvládla a uzdravila sa. Vnútorne som vnímala, že mamka sa z toho všetkého dostane, lebo som cítila, že jej bl. Katarína Emmerichová pomáha, a že ju Pán Ježiš neopustí. Nepochybovala som o tom, hoci pre niekoho iného by i len jedna komplikácia predstavovala veľké riziko, no nasledujúce správy o tom, ako mamke chutná aj jesť aj piť, a že je po tom strašnom maratóne zdravotnických zákrokov vo výbornej kondícii, ma len naďalej povzbudzovali, aby som sa za ňu neprestávala modliť a veriť! S mamkou som bola v telefonickom spojení a bola som unesená, ako tie všetky ťažkosti prekonáva. Pre mňa nie je iného vysvetlenia, iba že jej bl. Katarína vyprosila veľké milosti. Mamka vo finále vystriedala štyri oddelenia a po troch týždňoch bola prepustená. Zažila okrem telesných bolestí aj duševnú bolesť, keď kvôli opatreniam corona vírusu, niekedy k nej nemohol moj brat, ale ani jej vlastná sestra, ktorá sa k nej dostala až po niekoľkých hodinách čakania na chodbe. V deň, kedy sa vrátila z nemocnice domov, tak zasa vzali do nemocnice nášho ocka, lebo aj jemu sa zdravotný stav veľmi zhoršil. Bolo to pre celú našu rodinu veľmi bolestné.

Po dvoch týždňoch nás teda ocko opustil a Pán si ho zobral na večnosť. S mamkou si boli verní viac ako 60 rokov!

Teraz to budú tri mesiace, kedy mamke skončilo previazovanie rany na nohe, lebo z nej stále vytekala tekutina, a tak to všetko začínalo naberať dobrý koniec. Zo začiatku nevládala prejsť z miestnosti do miestnosti, no teraz je vitálna a postupne vykonáva všetky potrebné domáce práce ako predtým.

Mám z toho veľkú radosť nielen ja, ale celá rodina, že nám drahý nebeský Otec mamku zachoval.

Ona je znamením Božej dobroty a láskavosti. No hlavne nikdy nesmiem zabudnúť na tú, ktorá jej zdravie a silu u nebeského Ocka vyprosila. Verím, že aj v budúcnosti, či už mne alebo mojej rodine bude naďalej Katarína Emmrichová pomáhať. O jej pomoci pre mamku nechcem mlčať, a povzbudzujem všetkých, ktorí sú v rozličných ťažkostiach, aby sa neváhali obracať o pomoc k nej alebo iným svätým, lebo ich pomoc je nesmierna.

Teraz s odstupom času aj ja lepšie chápem, prečo si ma Pán povolal na dovolenku na toto požehnané miesto, ktoré bolo premodlievané a posväcované po niekoľko storočí úžasnými bratmi kartuziánmi a kamaldulmi, lebo moja mamka potrebovala veľkú pomoc „zhora“ a teraz sa može naďalej tešiť zo života a chváliť Pána. Som vďačná, že som spoznala kláštor, ktorý sa v letných mesiacoch „duchovne“ prebúdza, a to zásluhou o. Rafaela.

S radosťou sa prídem na toto miesto v budúcnosti Bohu, mníchom, o. Rafaelovi a hlavne bl. Katarínke Emmerichovej, ktorá pomohla vyprosiť uzdravenie mojej mamky, z celého srdca poďakovať.

Dcéra Zuzana

O tejto svätici som sa dozvedela približne päť rokov dozadu počas štúdia na Gymnáziu svätého Tomáša Akvinského od vtedajšieho školského kaplána – dominikána Rafaela Mareka Tresu. Raz po rozhovore s ním som si v jeho miestnosti všimla obrázok tejto svätice – Anny Kataríny Emmerichovej a veľmi ma zaujal, ani neviem vlastne čím tak veľmi, no asi to bol jej pokorný a láskavý pohľad upretý na Ježiša na kríži. Tak som sa opýtala, kto to je. Práve vtedy sa začalo moje osobné duchovné priateľstvo s bl. Annou Katarínou Emmerichovou, ktorú často volám kamarátsky iba Katka.

Ako to už v živote dospievajúceho človeka býva, aj môj život bol plný rôznych zmien, skúšok, náročných situácií, a že ich veru na jedného človeka nebolo málo. Raz po spovedi mi tento školský kaplán odporučil v týchto náročných situáciách prosiť o pomoc a orodovanie práve Katku. „Pros Katku“ neraz vravel. Tak som ju teda poprosila a začala sa o ňu viac zaujímať, o to kým vlastne bola, čo si zažila a podobne. Jej život bol neuveriteľný, to silné spojenie s Kristom bolo priam fascinujúce, netušila som, že tá pokorná svätica z obrázka mala takýto mimoriadne bohatý duchovný život a za svojho života sa jej dostávalo mnoho úcty od mnohých ľudí, aj keď našli sa aj takí, ktorí všetky jej videnia spochybňovali a veľmi jej ubližovali, no ona to všetko s láskou prinášala Bohu.

Ďalšou veľmi silnou vecou v jej uctievaní bol spôsob ako o tejto svätici tento kňaz vravel. Vravel o nej s takou istotou, láskou, dôverou. Spomínal mnohé konkrétne situácie ako mu Katka dala pocítiť jej prítomnosť. Neskôr som mala šancu zažiť si to aj osobne.

Boli situácie, kedy som bola finančne v úzkych, v tom čase som Katku o pomoc vzývala už viac a ani nechápem ako, ale vždy sa objavila nejaká príležitosť zarobiť si či mi Boh na orodovanie Katky poslal niekoho, kto mi finančne pomohol. To môžem potvrdiť, že sa stalo viackrát. Tak isto ako každý študent, ani ja som nebola výnimkou a nie vždy som sa vzorne pripravila na písomky, neskôr na VŠ na skúšky, často však nie kvôli lenivosti ale kvôli práci a zložitej situácii, a tak som šla len s malou nádejou, či to dám, no nakoniec som si vždy vytiahla perfektné otázky, prípadne som sa to stihla doučiť alebo sa stalo aj to, že sa daná písomka nekonala. Viem, môže sa to zdať také bezvýznamné, no ja aj tieto maličkosti pokladám za účinok jej mocného orodovania. Neskôr nastali veľmi ťažké rodinné situácie, ktoré som mala pocit, že už nezvládnem a tak som sa často v takejto tiesni hoci len povzdychom obrátila práve na Katku a vždy som pocítila akýsi pocit uistenia, že bude dobre. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som prežívala nejakú náročnú situáciu, no okrem výzvy príhovoru Katky som sa začala zamýšľať, čo by mi možno na to Katka poradila alebo ako niečo podobné či oveľa oveľa náročnejšie vo svojom živote znášala alebo riešila ona. A často mi aj tento prístup pomohol.

K 20. narodeninám som dostala knihu od Thomasa Wegenera, ktorá opisuje Katkin život. No, myslím si, že každý, kto túto knihu číta, musí žasnúť nad veľkosťou Božích milostí, ktoré Pán Kataríne udelil. Je úžasné, že aj na základe života svätých máme 100%-nú istotu Božej existencie a zásahu do života ľudí.

Po operácii, keď som mala bolesti, snažila som sa ich obetovať za mnohých ľudí a aj tento príklad nám Katka dáva. V priebehu mesiaca som dopísala bakalárku, absolvovala operáciu, zotavenie a dve štátne skúšky. Všetko takmer naraz a všetko aj vďaka orodovaniu Katky úspešne.

Ďalej o Katke je známe, že každého vypočula a mnohým ľuďom poradila, to sa snažím robiť aj ja i keď je náročné vedieť radiť napríklad umierajúcej osobe v poslednom štádiu rakoviny, no už keď som nevedela čo na náročné situácie povedať, ako povzbudiť, tak som prosila o pomoc Ducha Svätého a Katku a vždy sa konverzácia s vyššie spomínanou osobou končila slovami, ďakujem, veľmi si mi pomohla… S odstupom času som až žasla, že som takto pri danej osobe reagovala a s určitosťou môžem povedať, že bez pomoci Ducha Svätého a orodovania Katky by som také povzbudivé slová vyriecť nedokázala. Takto to bolo aj v iných prípadoch, kedy odo mňa ľudia odišli povzbudení a so slovami, že som im dobre poradila alebo pomohla. Myslím, že túto milosť mi vyprosila ona.

Mnohým ľuďom vo svojom okolí som už o Katke vravela, dokonca sa ku mne dostali aj litánie k nej a už som sa ich s viacerými ľuďmi modlila, všetci na základe jednotlivých invokácií litánií žasli nad týmto človekom, o ktorom sa však málo vie, čo je škoda, pretože orodovanie Katky je veľmi silné. Medzičasom sme sa s pátrom Rafaelom rozprávali, že by bolo super keby sme mali možnosť uctiť si relikviu tejto svätice aj u nás na Slovensku. Ja som po tom tiež dosť túžila. A po niečo vyše roka, kedy sme Katku o jej relikviu v modlitbách prosili, d. o. Rafael ju aj dostal a následne ju vystavil ku cti mnohým veriacim. Bol to úžasný pocit a zároveň ďalšia vypočutá prosba. Katka je jedna z mojich patróniek a o to viac ma dostalo, že som mala možnosť uctiť si jej ostatky medzi prvými.

Aj prednedávnom som mala skúsenosť s mojou spolubývajúcou, ktorá mala vážne zdravotné problémy a napadlo mi priniesť jej obrázok, ktorý sa dotkol Katkinej relikvie a priložiť ho k chorej spolubývajúcej, ktorá si ju uctila a následne pokojne zaspala, kým predtým sa jej spať vôbec nedalo. Keby som mala väčší priestor, našlo by sa ešte mnoho drobných situácií, kedy mi Anna Katarína Emmerichová pomohla. Ako vravím: „Katka oroduje, Boh vypočuje.“

Myslím si, že táto svätica, v našich končinách žiaľ ešte málo známa, si zaslúži našu úctu a to, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí a aby tak mohla pomáhať ďalším a ďalším ľuďom. A verím, že sa ešte za môjho života dostanem na jej svätorečenie, za ktoré sa modlím. Týchto pár riadkov ukončím výzvou či povzbudením, akým som tento vzácny duchovný vzťah začala a to slovami otca Rafaela: „Pros Katku“.

Klaudia Bajusová

Bol som na svätej spovedi u môjho veľmi dobrého priateľa a spovedníka. Zveril som sa mu aj s problémom, ktorý trápil nielen mňa, ale aj našu rodinu. Môj otec je maliar a dlhé roky pracoval v zahraničí. Je veľmi dobrý odborník, čestný a najpracovitejší človek, akého poznám. Po 10 rokoch práce v Holandsku sa už veľmi túžil vrátiť späť na Slovensko a pracovať blízko domova, blízko svojej rodiny. Prišiel deň, keď sa na to s Božím požehnaním odhodlal a od októbra si začal hľadať prácu na Slovensku.

Keďže je maliar a, ako vieme, na Slovensku sa v stavebnom priemysle veľmi ťažko uplatňuje, najmä, ak máte zodpovednosť za svoju rodinu a chcete ju uživiť. Keďže ide zima, práce veľa nie je, a tak chodil zo stavby na stavbu, no stále ho volali menej a menej, odmietali ho až nakoniec prišlo stanovisko, že v terajšej práci sa končí 6. decembra a pokračovať sa bude až v novom roku, keď sa rozbehnú zákazky a zlepší počasie, čo je štandardne pred začiatkom jari. Hrozilo, že bude celú zimu nezamestnaný a nám ostane len minimálna mzda mojej mamky. Ja a sestra študujeme, čo pre rodičov znamená ďalšiu finančnú záťaž (aj keď je slovenské školstvo „bezplatné pre každého“).

Na svätej spovedi, som počul prvýkrát o blahoslavenej Anne Kataríne Emmerichovej a dostal som pozvanie spoznať jej život, jej posolstvo, ktoré nám cez jej život Ježiš ukázal. Veľmi ma zaujala jej pozemská púť a rozhodol som sa prehĺbiť s ňou svoj vzťah. Hneď som sa jej zveril so svojimi problémami a starosťami a okamžite som dostal od nej útechu, pokoj a ani som nepochyboval o tom, že sa za mňa a moje úmysly prihovára nášmu Nebeskému Otcovi. Môj otec dostal o ďalšie dva dni okamžitú odpoveď. Oznámili mu, že potrebujú profesionálneho maliara, akým je on, nakoľko žiadneho nemajú a pre zložitosť práce potrebovali naozaj odborníka. Prijali ho bez váhania a práce majú dostatok na dlhý čas.

Hneď som vedel, cítil som, že to Katka sa prihovorila za môjho otca a za našu rodinu. Túžil som to vykričať do celého sveta, lebo tá radosť z tohto neuveriteľného zázraku bola nekonečná. Veľmi som vďačný Bohu za vypočutie prosieb a Kataríne za príhovor. Túžim rozvíjať náš duchovný vzťah ešte hlbšie, lebo mať svätých priateľov je doživotný vzťah.

Každodenne dostávame milosti a nové nádeje, lebo Božie milosrdenstvo trvá na veky.

Pavol Hovanec