Obránkyňa dobrého mena, dobrej povesti
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 1203/1204, Kamień (Sliezsko), dnešné Poľsko;
Smrť: 29. august 1259 (54/55 ročná), Krakov, Poľsko;
Schválenie kultu: 23. august 1839, Gregor XVI.;
Sviatok: 30. august
Životopis: Pochádzala zo šľachtickej rodiny Odrowąż (príbuzná s dominikánmi sv. Hyacintom, bl. Česlavom a s krakovským biskupom Ivom). Bola vychovávaná v hlbokej kresťanskej zbožnosti a od mladosti sa cvičila v čnostiach. Veľa času venovala chudobným. Ako 16-ročná vstupuje do kláštora premonštrátok v Krakove (Zwierzyniec), ktorý vybudoval jej predok Jaxa Gryfita. Sestry viedli veľmi prísny život. Okrem toho, čo požadovala kláštorná disciplína, si Bronislava ukladala dodatkové asketické cvičenia. Jej jedinou túžbou bolo čo najvernejšie slúžiť Bohu. Svojou ustavičnou modlitbou, rozjímaním o utrpení Krista a úctou k sv. Krížu veľmi pôsobila na svojich súčasníkov. Vždy bola ochotná pomôcť spolusestrám. Avšak jej horlivosť bola príčinou, že ju niektoré osoby začali zo závisti očierňovať. Aj tento kríž trpezlivo znášala, kým pravda nevyšla najavo. Prijala voľbu za predstavenú kláštora. Túto svoju službu musela plniť vo veľmi nepokojnom období. Za jej života Tatári dvakrát zničili Krakov a jeho okolie, vrátane kláštora, čo prinášalo obdobia veľkej biedy. Navyše v tých rokoch Európa zažívala morovú epidémiu. Bronislava napriek vlastnému nedostatku bola vždy s podporou spolusestier anjelom útechy pre chorých, ktorým pomáhala duchovne i materiálne – rozdeľovala potraviny, oblečenie, lieky. V jednej vízii sa jej ukázal Spasiteľ s krížom a povedal jej: „Bronislava, môj kríž bude tvojím krížom, ale aj moja sláva bude tvojou slávou“. Pri všetkých ťažkostiach nestrácala nádej. V ťažkých chvíľach často odchádzala na neďaleký vrch Sikornik do samoty. Podľa legendy ju sám sv. Hyacint naučil modlitbu posvätného ruženca. V deň jeho smrti počas extázy videla, ako ho Kráľovná nebies vovádza z dominikánskeho kláštora do neba. Vyčerpaná umŕtvovaním a ťažkosťami života zomrela na vrchu Sikornik. Je pochovaná v kláštornom kostole sestier premonštrátok v Krakove. Počas jedného exorcizmu, keď exorcista vzýval jej pomoc, diabol ústami posadnutého prehovoril: „Bronislava je hrozná celému peklu“.
Pomoc: patrónka Krakova; patrónka sirôt; obránkyňa dobrej povesti, dobrého mena; orodovníčka obyčajných ľudí, ktorí jej zverujú svoje starosti a prosia ju o ochranu; za ochranu pred nákazlivými chorobami.
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9,23)
