Premonštrátsky kňaz z Gerasu
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 11. apríl 1897, Viedeň, dnešné Rakúsko
Smrť: 20. októbra 1924 (27-ročný), Viedeň, dnešné Rakúsko
Beatifikácia: 21. jún 1998, sv. Ján Pavol II.
Sviatok: 20. október
Životopis: František Alexander Kern sa narodil na Palmovú (Kvetnú) nedeľu. Od detstva pociťoval kňazské povolanie. Táto jeho túžba zrela v mnohých životných skúškach. Po ukončení malého seminára sa počas prvej svetovej vojny zúčastnil bojov na talianskom fronte, kde utrpel vážne zranenie – priestrel čriev a pľúc. Toto zranenie sa nikdy úplne nezahojilo a neskôr sa stalo príčinou jeho predčasnej smrti. V roku 1917 vstúpil do kňazského seminára. Bolestne ho zasiahol rozkol v Cirkvi v novovzniknutom Československu, kde sa niektorí kňazi odtrhli od Katolíckej cirkvi a založili Československú národnú cirkev. Jednou z vedúcich osobností tejto novej cirkvi bol premonštrátsky kňaz Izidor Bohdan Zahradník zo Strahovského kláštora, ktorý opustil svoje povolanie i Cirkev. Kern bol jeho odchodom a propagandou hlboko zasiahutý. Po období rozlišovania v ňom dozrelo rozhodnutie nahradiť tohto odpadlého kanonika tým, že nastúpil na jeho miesto. Preto 18. októbra 1920 vstúpil do premonštrátskeho kláštora Geras v severnom Rakúsku, prijal rehoľné meno Jakub a po roku zložil dočasné sľuby. Všetky útrapy a bolesti z vojnového zranenia ponúkol Bohu ako zmiernu obetu za neverných kňazov a úplne sa odovzdal do jeho svätej vôle. Trýznivé bolesti, ktoré boli dôsledkom vojnového zranenia bral ako pokánie za poblúdenie svojho spolubrata zo Strahova. V roku 1922 prijal vo Viedni kňazskú vysviacku. Pri svojej primičnej omši vyhlásil, že „po tejto Kvetnej nedeli bude nasledovať utrpenie“. Pôsobil ako angažovaný duchovný správca vo farnostiach v okolí Gerasu. Kňazskej službe sa venoval s plným nasadením a s obetavosťou. Bol obľúbeným kazateľom a spovedníkom. Jeho kázne vychádzali zo srdca, pôsobili na poslucháčov a autentický život „dobrého pána Jakuba“ ľudí fascinoval. V poslednom období svojho života podstúpil niekoľko operácií bez narkózy. V nemocnici si veľa vytrpel. Bol operovaný 20. októbra 1924, v deň, kedy mal skladať večné sľuby. „Zajtra budem môcť povedať, že som sa stretol s Božou Matkou a svojím anjelom strážcom“. Požiadal, aby bol pripravený jeho biely habit a všetko potrebné k svätému prijímaniu. „Posledné sväté prijímanie by malo byť obzvlášť slávnostné. Svoje večné sľuby zložím v nebi.“ Nemocničný kňaz mu pred operáciou udelil sviatosť pomazania chorých. Jakub zomrel napoludnie, počas zvonenia na Anjel Pána. Jeho telesné pozostatky boli prenesené do kláštorného kostola v Gerase.
Pomoc: za svätosť a vernosť kňazov a rehoľníkov svojmu povolaniu.
„Každá modlitba, každá obeta, každá námaha a utrpenie, ak sú spojené dobrým úmyslom, stávajú sa svätou sejbou, ktorá skôr či neskôr prinesie svoje plody.“ (bl. Jakub Kern OPraem.)
