Jn 19, 31-37

„Uvidia, koho prebodli.“ Dnes nám liturgia predstavuje zraniteľného Boha. Lebo ten, kto skutočne miluje, sa rozhodol byť zraniteľný. V knihe proroka Ozeáša je pekný opis toho, aký je Boh: „Povrazmi láskavosti som ich priťahoval, lanami lásky; bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k svojmu lícu, skláňal som sa k nemu a kŕmil som ho“. (Oz 11,4)

Prorok Ozeáš predstavuje Boha ako nápadníka, teda toho, kto zápasí o priazeň milovanej, nie silou, ale krásou. Božia krása je podobná pohľadu dobrého človeka. Určite poznáme takých ľudí. Nič zvláštneho, a predsa je nám dobre v ich spoločenstve. A chceme byť takí, ako oni. Boh chce dostať do pohybu najcitlivejšie struny nášho srdca. Druhý obraz Boha je matka alebo neha. Boh je ten, ktorý je blízko nás. Až tak, že je bližšie človekovi ako človek sebe samému.

Ak hovoríme, že hriechom sa odďaľujeme od Boha, tak v tej súvislosti môžeme povedať, že sa rovnako odďaľujeme od seba samého, od svojho srdca, kde Boh neustále na nás čaká. Hriech je izolácia, je zradou nielen Boha, ale aj seba samého. Modlime sa dnes o návrat do seba, do najvnútornejšieho ja. Aby sme tam našli Jeho, ktorý nás čaká, trpezlivejšie ako matka na svoje dieťa.

Fr. Šimon, OP

Share This