C. S. Lewis vo svojej knihe Štyri lásky hovorí v poslednej kapitole o vzťahu prirodzených podôb lásky k duchovnej láske. On používa obraz záhrady a záhradníka. Záhradník je ten, ktorý pozoruje záhradu a vie, ktoré rastliny sú krehkejšie a je ich potrebné pravidelne okopávať a polievať a ktoré sú silné a je potrebné ich orezávať a pretrhávať. Ak by v záhrade nebol záhradník rozumu, vôle a duchovna, potom by sa veľmi nelíšila od miest ponechaných napospas prirodzenému vývoju s jeho silami. Ježiš nás oveľa skôr pozýva k zušľachťovaniu našej prirodzenosti naštepením na kmeň, ktorým je on sám. Pozýva nás, aby sme neboli v tomto úsilí osamotení, ale aby sme čerpali vnútornú silu spojenia s ním. A z tejto vnútornej obnovy, aby sme nechceli byť dobrými len sami pre seba, ale aby sme prinášali ovocie dobrých skutkov pre Boha a blížnych. A do tohto obrazu nás učí dôverovať, že keď Boží vinohradník niekedy prichádza a orezáva naše vetvy, tak je to preto, lebo on vidí aj do budúcna. A vie, že tak prinesieme ešte viac ovocia.
Pane, daj nám vieru, ktorá dúfa v dobro aj v ťažkostiach.
Fr. Irenej, OP
