„Veru, veru, hovorím vám: »Jeden z vás ma zradí.«“ Ježiš sa zveruje apoštolom o svojom nepokoji. Judáš si uvedomuje, že je odhalený. „Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí.“ Hoci obvinenie bolo silné, tak Ježiš veľmi diskrétne rešpektuje svojho zradcu, aby nestratil úplne svoju tvár. Apoštoli Ján a Peter sa snažia pochopiť čosi viac. Peter prosí o pomoc Jána. „Bol celkom pri Ježišovej hrudi.“ Ak chceme porozumieť tajomstvu Ježišových udalosti a slov, musíme byť blízko Ježiša. „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ (Jn 1, 18) Ján sa zachováva vo vzťahu k Ježišovi ako Ježiš k svojmu Otcovi. Počuje tlkot jeho srdca a rozumie tajomstvu zlomyseľnosti, zrady.
„Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského.“ Ježiš dáva seba samého tomu, ktorý ho zrádza. Toto gesto Ježiša je svetlom, ktoré osvetľuje ďalšie rozprávanie. „A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan.“ Judáš zostáva uzavretý v rozhodnutí dokonať zradu Pána. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“ Čo to znamená? Ježiš Judášovi prikazuje, aby ho zradil. Prečo? Je to posledná šanca, aby ochránil Judáša pred vinou. Otvorené srdce Ježiša. Akoby mu tým chcel Ježiš povedať, nepodarilo sa mi zachrániť ťa od rozhodnutia vydať ma, prikazujem ti to urobiť. Tvoja vina prechádza na mňa. Predstavte si zlodeja, ktorý sa vkráda do vášho domu, aby kradol vaše cennosti a vy mu poviete: „Čo si chcel vziať?“ Toto? „Je to tvoje, dávam ti to ako dar!“ Taký postoj by aj dnes zatriasol človekom. Pritom sa jedná o veľmi konkrétne učenie Ježiša: „Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť.“ (Mt 5,40)
Judáš „vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc.“ Zdanlivo vyhral satan, v skutočnosti však posledné slovo nepatrilo satanovi, ale láske. Judáš sa síce ponára do tmy noci, ale nesie v sebe darované svetlo Ježišovho odpustenia. „A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.“ (Jn 1, 5) Neboli schopné ho ani stlmiť.
Fr. Šimon OP
