„V túto noc sa zastavil čas a večnosť sa dotkla zeme. Boh vtedy pokľakol pred svojím stvorením a ustanovil Eucharistiu, svoj najväčší dôkaz lásky k nám. V Kristovi sa skláňa nebo k zemi a služba sa stáva liturgiou.Kristus nekľačí pred dokonalosťou, ale pred ľudskou slabosťou. A tým nám hovorí: ‚Ak si myslíš, že si príliš špinavý pre moju lásku, pozri sa na moje kolená.‘
Eucharistia je láska, ktorá vie, že bude zradená, a predsa sa daruje. Eucharistia a umývanie nôh hovoria o tom istom: o Bohu, ktorý sa skláňa, aby nás pozdvihol. Kristus však nepovedal: ‚Obdivujte, čo som urobil,‘ ale: ‚Robte to na moju pamiatku.‘
V dnešnú noc Ježiš spojil oltár s umývadlom, sväté so všedným, nebo so zemou. Ak nám niekedy napadne, že Boh je ďaleko, spomeňme si práve na túto scénu: Boh na kolenách, ktorý nám umýva nohy a zároveň nám dáva seba samého ako chlieb života. A potom sa rozhodnime: budeme prijímať Eucharistiu ako účasť na obrade alebo ako účasť na kríži a službe? Lebo Eucharistia bez služby je ako láska bez obety. Ale Eucharistia prijatá v duchu umývania nôh mení svet.“
(fr. Samuel)
