Jn 18,33b-37
Prežívame vrchol liturgického roka a slávime slávnosť Krista Kráľa. Je múdrosťou liturgie, že tento sviatok neslávime po Veľkej noci, pretože to by mnohých veriacich i neveriacich mohlo strhávať k pokušeniu vytvoriť teokraciu, pripadne sa proti nej búriť. Teda presvedčenie, že Ježiš ako kráľ si chce prisvojiť politickú moc, aby už tu na zemi zmenou vonkajšieho prostredia chcel prinútiť ľudí k viere. Ježiš totiž už za života na to išiel naopak. Viera má prameniť z osobného presvedčenia, z vnútra človeka. A jej zavŕšenie nedokáže realizovať žiaden politický program ľudí, ale eschatologický program dejín tak osobných, ako aj spoločenských. Na tej osobnej rovine sa tak deje v súlade s modlitbou Otče náš, kde sa modlíme, aby sa náš život dal do súladu s Božou vôľou, pretože tak prichádza Božie kráľovstvo na túto zem. Takto je Boh oslávený ako kráľ spravodlivosti a milosrdenstva zároveň.
Pane, veď nás po ceste k večnosti.
Fr. Irenej, OP
