Krv Kristova - akad. maliar Ladislav ZáborskýJn 14, 7-14

„Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?!“ Odveká túžba ľudí po nepoznanom. Po prvotnej láske, kedy sa človek a Boh prechádzali v raji ako priatelia. Veriť znamená vidieť. Učeníci, hoci boli tri roky blízko Ježiša, musia prejsť stratou Ježiša a potrebujú prijať dar Ducha Svätého, aby rozumeli. Viera nikdy nie je samozrejmosť, skôr zodpovednosť.

Pre nás Európanov poznať, znamená mať informácie. Prečítame knihu a zdá sa nám, že poznáme. Biblické poznanie je iné, hlbšie. Je to hlavne budovanie vzťahu. Ježiš otvoril človeku cestu k poznaniu Otca. Najdôležitejšie je vydať sa na cestu viery. Hoci sa nám zdá, že rastieme vo viere, v porovnaní s tým, čo máme pred sebou, sme v skutočnosti nič neprešli. Naše poznanie vo viere je vždy začiatkom. Čím viac sa približujeme k Bohu, tým ťažšie je nám ho dosiahnuť, máme pocit, že vstupujeme do tmy.

Evanjelista Ján najtemnejšie okamihy Ježišovho života predstavuje ako vyvýšenie, oslávenie. Ukrižovanie Ježiša ako uvedenie kráľa na trón. „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ Je to akoby temnota zažiarila. Vieme, že také niečo je nemožné. Z definície vieme, že tma je neprítomnosťou svetla. Ak pretrváme životné krízy, temné momenty života pevní vo viere, stanú sa pre nás najväčším svetlom. Mladý svätec Pier Giorgio Frassati (1901-1925) to vyjadril vetou: „Deň mojej smrti bude najkrajším dňom môjho života.“ To najtemnejšie v našom živote sa očami viery stane tým najcennejším.

Fr. Šimon OP

Share This