Možno by niekoho mohlo pohoršiť, že sa Ježiš o pohanoch vyjadruje ako o šteňatách. Ako mohlo z jeho úst vyjsť čosi, čo by sme dnes mohli označiť ako rasistickú poznámku? Bolo by však nesprávne si predstavovať Ježiša ako prehnane jemného a afektovaného. V prvom storočí medzi Židmi a pohanmi existovala reálna bariéra. Ježiš práve ukázal, že pohania nie sú nečistí. Prichádza do ich kraja a prebýva s nimi. Ale neprehliada existujúce rozdiely. Prvá reakcia na žiadosť ženy je úplne prirodzená. Krása príbehu sa však ukazuje v jej neodbytnosti: akceptuje aj omrvinky, čím uznáva právo detí na celý chlieb. Odmenou je uzdravenie dcéry. Aj vďaka nej pohania budú dostávať čoraz väčšie omrvinky. Ba aj celé bochníky pri druhom rozmnožení chleba.
Pane, nauč nás túžiť po tvojom požehnaní, ako po ňom túžila Sýrofeničanka.
Fr. Damián, OP
