Lk 7, 36-50
Žena umýva Ježišovi nohy. Nič nehovorí. Jej skutky vypovedajú všetko, čo vnútorne prežíva. Nepoznáme povahu jej hriechu, môžeme len predpokladať, že ho zanechala a obrátila sa pod vplyvom Božej milosti. Čo je isté, je to, že už pred touto večerou museli Ježišove slová zarezonovať v jej duši, aby sa vôbec podujala na túto službu vďaky. Jej láskavý skutok však spôsobuje pochybnosti v hostiteľovi. Farizej Šimon bol v tom, že pozval na večeru proroka. Ale ak by ním skutočne bol, vedel by, kto je tá žena. Ale aj Ježišove slová v Šimonovi spôsobujú pochybnosti, tentokrát o ňom samom. Aká je jeho motivácia a aká je jeho úcta k Ježišovi, ak mu ani neumyl nohy, ak mu ich nepobozkal, ak mu ich nenatrel vzácnym olejom? Šimon pochopil, že urobil oveľa menej, než mohol. A tiež to, že láska prúdiaca z odpustenia mení smerovanie života človeka.
Pane, nauč nás priznať si vinu, prijať odpustenie a prejaviť vďačnosť.
Fr. Damián, OP
