Duša pred nebeskou bránou - akad. maliar Ladislav ZáborskýNáboženské prejavy a prežívanie viery sa môžu stať nebezpečné. Prečo? Najtvrdšie slová Ježiš adresoval praktizujúcim veriacim. Imitácia dokonalosti sa môže stať pascou, pretože človek nezazrie najhlbšiu pravdu, ktorou je hriech a potreba obrátenia. Takýto človek bude síce navonok vypadať ideálne, v skutočnosti bude ideálne oklamaný.

Pokrytec a hriešnik vyzerajú veľmi podobne. Pokrytec navonok predstiera cnosť a dobro a súčasne skrýva svoju skutočnú povahu alebo náklonnosť. Hriešnik sa zámerne rozhoduje pre niečo, o čom vie, že by sa pre to rozhodovať nemal. Obaja trpia vnútorným rozdelením. Pokrytec sa s rozdelením vo svojom vnútri zmieril, hriešnik s ním bojuje. Kým hriešnik príležitostne, možno často, stratí cestu, pokrytec stratil kompas.

Náboženskí predstavitelia prišli z Jeruzalema a pozorujú správanie Ježišových učeníkov. Obviňujú však Ježiša. Možno ho chcú vyprovokovať, aby sa konečne odkryl a povedal, kým je. Ježiš však dôsledne zachovával všetky náboženské predpisy. Zdá sa ale, že Ježiš sa neveľmi staral o porušovanie Zákona učeníkmi. Práve toto bolo podozrivé farizejom a zákonníkom. Ježiš často opakoval, že nedodržanie predpisov z jeho strany malo jediný cieľ, nájsť stratené Božie deti a priviesť ich do domu Izraela (Mt 10, 6; Mt 15, 24). Práve to mohlo pohoršovať formalistov a škrupulantov. Ježišovo správanie sa dokonale zhodovalo s tradíciou Izraela a prorokov. „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“

Jedným z častých obvinení katolíkov a kresťanov vo všeobecnosti je to, že sme pokrytci. Pravda, táto výčitka je nám niekedy adresovaná bez príčiny. Napriek tomu sa usilujme o to, že aj keď sme hriešni, nie sme pokrytci. Lebo ako povedal ctihodný arcibiskup Fulton Sheen (1895-1979): „Ak sa nesprávaš podľa toho, čomu veríš, nakoniec budeš veriť podľa toho, ako sa správaš.“

Fr. Šimon OP

Share This