Mk 6,14-29
Odkedy nás Kristus povolal nasledovať ho, najväčšie pokušenie pre nás nemusí byť „obzerať sa späť“ (Lk 9,62) alebo neopustiť všetko (Lk 14,33). Môžeme sa jednoducho „len“ zastaviť na ceste. Usadiť sa. Namiesto napredovania sa uspokojiť s čestnou priemernosťou. Ďaleko od toho, o čom sme snívali na začiatku nasledovania. Ale ak už nepozeráme na cieľ, ako môžeme k nemu napredovať? Povolanie ísť za Ježišom je výzvou nasledovať ho po všetkých cestách, kadiaľ nás povedie. Je to zároveň pozvanie nasledovať ho až do konca.
Nech nás radikálnosť Jána Krstiteľa, mučeníka Pravdy, ktorú neprestane hlásať, hoci ho to aj stojí krk, vytrhne z pohodlnej letargie a vráti nám horlivosť prvotnej lásky (Zjv 2,4).
Fr. Samuel, OP
