Mt 5,1-12
Je pozoruhodné, že keď Boh v Písme ohlasuje nejaký prísľub človeku, takmer vždy je spojený so šťastím či blahom. Spomeňte si na Adama a Evu a prvý prísľub Mesiáša, na starého Abraháma a prísľub narodenia syna, na Mojžiša a prísľub vyslobodenia z otroctva, na Dávida a proroctvo o jeho nasledovníkovi a napokon na Pannu Máriu a zvestovanie narodenia Mesiáša. Boh prisľubuje šťastie, blaženosť, lebo to je to, po čom človek túži, a to je to, čo jedine Boh dokáže naplniť. Blahoslavenstvá z dnešného evanjelia nie sú len akýmsi zhrnutím ľudského života a všetkých jeho ťažkostí a problémov, ale aj prísľubom šťastia. No nie nejakého sterilného, ale šťastia zakoreneného v realite viery. Blahoslavenstvá predstavujú rôzne tváre šťastia, ktoré sa zhmotnili v tvárach všetkých svätých. Dnes tak nemáme len slávnosť všetkých svätých, dnes máme slávnosť všetkých šťastných, blažených. Túžiť po svätosti totiž znamená túžiť po šťastí.
Pane, pomôž nám pochopiť, že naša túžba po šťastí je vlastne túžbou po svätosti.
Fr. Alan, OP
