Mk 3, 20-21

Ježiša obklopoval a počúval toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Strach o Ježišov život prežívajú aj jeho príbuzní. Cítili sa viazaní nejakým spôsobom zasiahnuť, aby ho chránili. No nedokázali nájsť iný dôvod ako ten, že ho vyhlásili za psychicky chorého. „Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.““

Byť kresťanom, to znamená kráčať v živote cestou, ktorú prešiel Ježiš. Neboli sme aj my niekedy terčom posmechu a nemiestnych poznámok, kvôli svojej viere? Nie je to príjemná skúsenosť a nikto si ju neželá. Ale aj to je súčasť života viery.

Situácie takého typu sú šancou prežívať a pociťovať to, čo na zemi prežíval Ježiš. Je to príležitosť rozpoznať blízkosť s Ježišom, s jeho pocitmi. A vtedy sa to, čo sme kedysi považovali za nešťastie, odlúčenosť od Boha, ukáže ako najväčšia blízkosť, ktorá sa stane uzdravujúcou.

Fr. Šimon OP