Mystička
Relikvia ex indumentis (z odevu)
Narodenie: okolo roku 1381, Roccaporena, Taliansko;
Smrť: 22. máj 1457 (cca 76 ročná), Cascia, Taliansko;
Beatifikácia: 19. október 1626, Urban VIII.;
Kanonizácia: 24. máj 1900, Lev XIII.;
Sviatok: 22. máj
Životopis: Vlastným menom Margherita Lotti (meno Rita je zdrobnenina). Už od útleho veku nosila v srdci túžbu stať sa mníškou. Jej rodičia na ňu však naliehali, aby sa vydala za muža, ktorý však – ako sa ukázalo neskôr – bol k nej veľmi krutý. Ona však trpezlivo znášala manželovu hrubosť. Jednoduchým životom, bohatým na modlitbu a na čnosti, naplno venovaným rodine, pomohla manželovi k jeho obráteniu a k čestnému životu. Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory. Rita sa dokázala zachovať odvážne, podľa evanjelia, a úplne odpustila všetkým tým, čo jej spôsobili takú bolesť. Jej dvaja synovia, naopak, ovplyvnení prostredím a rodinou, boli pohnutí k pomste. Matka, aby zabránila takej krutosti, žiadala od Pána radšej ich smrť, než aby sa poškvrnili krvou. Obaja zomreli pre chorobu v mladom veku. Rita v sile modlitby a lásky dosiahla uzmierenie pre obidve rodiny. Po smrti manžela a synov vstúpila roku 1413 do augustiniánskeho kláštora v Cascii. Čoskoro sa stala známou kvôli tomu, že žila prísnym životom, modlila sa a pomáhala v rámci svojich síl každému, kto to potreboval. Trpela však chronickou chorobou. Znášala to všetko ako obetu Bohu a všetkým tak poskytla vznešený príklad trpezlivosti a kajúcnosti. Uprostred utrpenia mala viaceré zjavenia. Posledných pätnásť rokov nosila na čele stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny.
Pomoc: pomocníčka v bezvýchodiskových, beznádejných a neriešiteľných situáciách, pri ťažkostiach so skúškami, patrónka mäsiarov, týraných žien; v snahe o zmierenie rozvadených strán;
„Ruža lásky je svieža a voňavá, keď je spojená s tŕňom bolesti! Tak to bolo v Kristovi, najvyššom vzore a tak to bolo aj v prípade Rity, pretože aj ona trpela a milovala: milovala Boha a milovala ľudí; trpela z lásky k Bohu a trpela kvôli ľuďom.“ (sv. Ján Pavol II.)
