Mučeníci Eucharistie a vernosti pápežovi
Smrť: 9. júl 1572, Brielle, dnešné Holandsko
Beatifikácia: 14. november 1675, Klement X.
Kanonizácia: 29. jún 1867, bl. Pius IX.
Sviatok: 9. júl
Holandsko koncom 16. storočia prežívalo tvrdé náboženské boje. Bolo vtedy pod nadvládou katolíckych španielskych Habsburgovcov, ktorí tu viedli tvrdú protireformačnú politiku. Boj za reformáciu tu bol vždy chápaný ako boj proti Španielsku. Kalvíni, všeobecne nazývaní Ghízovia (ihcusi), bojujúci proti španielskym Habsburgovcom dobyli 1. mája 1572 Brielle, Vlissingen a iné mestá. V mesiaci júni roku 1572 sa zmocnili holandského mesta Gorkum. Zajali devätnásť kňazov. Medzi nimi najprv jedenásť miestnych Menších bratov (františkánov) s gvardiánom Mikulášom Pickom, potom to boli premonštrátski kanonici a farári Adrián Becan a Jakub Lacoupe, rehoľný kanonik Ján Ostervicanus a štyria diecézni kňazi. Uväznili aj dominikána Jána Kolínskeho, vynikajúceho svedka katolíckej pravdy a dušpastierskej lásky, ktorý bol farárom v blízkom Hoornaare. Vlastným menom Ján Heer sa narodil v Nemecku začiatkom 16. storočia. Bol členom konventu v Kolíne nad Rýnom. Neodbytne naliehal na svojich predstavených, aby mu dovolili odísť do Holandska, kde by dodával odvahu katolíkom, ktorých tamojší kalvíni bezcitne prenasledovali. Keď sa dozvedel o zajatí kňazov v Gorkume, prišiel v preoblečení do mesta, aby uväzneným kňazom a tamojším katolíkom vysluhoval sviatosti. Po nejakom čase bol odhalený a obvinený zo zrady. Uväznili ho spolu s ostatnými kňazmi z Gorkumu. Kalvíni ich vodili po rôznych miestach a vydávali ich ľuďom na posmech. Nakoniec ich v putách priviedli do mesta Brielle nad Maasou v južnom Holandsku. Vodca kalvínov menom Lumey ich nútil, aby sa zriekli katolíckeho učenia o Eucharistii a neuznali primát rímskeho biskupa. Keďže oni neochvejne zotrvali v pravej viere, najprv ich podrobili čo najkrutejšiemu mučeniu (väznili ich, mučili hladom, bičovali), potom ich surovo v noci z 8. na 9. júla povraždili obesením za hradbami mesta a ich telá úd po úde rozsekali a zakopali neďaleko miesta popravy. Ich mučeníctvo z nich urobilo symboly katolíckej vernosti a nezlomnosti v čase veľkých náboženských nepokojov a prenasledovania. Ich pozostatky sú uložené v Bruseli.
Pomoc: patróni Katolíckej cirkvi v Holandsku, za úctu k Eucharistii a k pápežovi, za vytrvalosť a oddanosť viere aj v najťažších podmienkach.
„Mám sa pre tento biedny život vzdať svojej pravej katolíckej viery a prijať tvoje falošné a heretické učenie? To je príliš hlúpe! Smrť ma jedného dňa prekvapí, môže to byť teraz alebo čoskoro, dlhý život už nie je pre mňa. A aj keby som mal dlho žiť, stále musím zomrieť. Potom ochotne znesiem tento nevyhnutný údel ľudskej prirodzenosti pre svoje pravé náboženstvo a v smrti potvrdím to, čo som hlásal.“ (odpoveď Mikuláša Piecka, OFM, gvardiána kláštora v Gorkume, na ponuku odpadu od katolíckej viery)
