Doctor seraphicus (serafínsky učiteľ)
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: asi 1218, Bagnoregio, Taliansko;
Smrť: 15. júl 1274 (cca 56 ročný), Lyon, Francúzsko;
Kanonizácia: 14. apríl 1482, Sixtus IV.;
Sviatok: 15. júl
Životopis: Krstným menom Ján Fidanza. O vzniku mena Bonaventúra sa traduje legenda: matka priniesla chorého Jána k sv. Františkovi z Assisi, aby dieťa požehnal. Keď mal chlapec 5 rokov, priviedla ho matka znovu k sv. Františkovi, aby mu poďakovala za uzdravenie. Vtedy vraj František zvolal: „Buona ventura“ (Šťastná budúcnosť). Od tej doby ho chlapci volali Bonaventúra. Študoval a neskôr aj prednášal filozofiu a teológiu v Paríži, kde asi v roku 1243 vstúpil k františkánom. S veľkým úspechom učil tieto disciplíny svojich spolubratov. Jeho spisy, ktorých napísal asi 45, vynikajú neobyčajnou hĺbkou. Popri sv. Tomášovi Akvinskom je najvýznamnejším teológom stredoveku. Vo veku 36 rokov sa stal siedmym generálom františkánskeho rádu, ktorý 17 rokov viedol prezieravo a múdro. Hovorí sa, že Bonaventúra je druhým zakladateľom františkánskeho rádu, pretože naplnil túto rehoľu novým duchom a znovu účinne ju zorganizoval. Z jeho iniciatívy bol zavedený sviatok Navštívenia Panny Márie. Z poverenia pápeža Gregora X., ktorý ho menoval kardinálom v Albane, spolupracoval na príprave II. lyonského koncilu. Bonaventúra naplnil pápežovo očakávanie, podarilo sa mu vykonať všetky požiadavky. Záveru koncilu sa však už nedožil: zomrel niekoľko dní pred jeho koncom. Pápež Lev XII. nazval sv. Bonaventúru „kniežaťom medzi všetkými mystikmi“.
Pomoc: patrón františkánov, teológov, výrobcov hodvábu, detí;
„Niet pravdivého poznania bez lásky.“ (sv. Bonaventúra)
