Svätý Herman Jozef, kňazMystik
Relikvia ex ossibus (z kostí)

Narodenie: okolo roku 1150, Kolín nad Rýnom, dnešné Nemecko;
Smrť: 4. apríl 1241 (cca 91 ročný), Steinfeld, dnešné Nemecko;
Schválenie kultu: 11. august 1958, Pius XII.;
Sviatok: 24. máj

Životopis: Pochádzal z chudobnej, ale veľmi hlboko veriacej rodiny. Domáce pomery ho naučili chudobe, skromnosti, pokore a tichosti. Od útlej mladosti bol oddaný Božej Matke a obdarovaný jej mimoriadnou priazňou. Nazýval ju Ruža. Veľmi často sa modlieval pri jej oltári. Podľa stredovekého životopisu jej raz ako chlapec obetoval jablko na mariánskom oltári v Kolíne nad Rýnom a socha Panny Márie aj s Ježiškom ožila, aby prijala tento pokorný dar. Už ako dvanásť ročný vstúpil do premonštrátskeho kláštora v Steinfelde. Túžil prežiť svoj život v tichu, štúdiu a v rozjímaní. Opát mu však zveril službu v refektári opátstva, čo mu zaberalo veľmi veľa času. No poučený Božou Matkou rozvinul pri tejto fyzickej práci mimoriadny vnútorný život a obdržal mnohé mystické dary. Svoje telo umŕtvoval pôstom a askézou. Vyučil sa tiež za hodinára a jeho šikovnosť pri zostrojovaní a oprave hodinových strojov bola známa v kláštore i mimo neho. Neskoršie bol ustanovený za kostolníka opátskeho chrámu. V tejto službe nachádzal hojnosť času na rozjímavú modlitbu, ktorú tak miloval. Z plnosti kontemplácie zostavoval aj rôzne básne a hymny a na pokyn Panny Márie aj Komentár k Piesni piesní. Považuje sa za autora prvého hymnu ku cti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ako rehoľný kanonik a kňaz si získal úctu a vážnosť pre svoje dary duchovného vedenia a kázania. Tieto dary zvlášť využíval pri duchovnom sprevádzaní ženských rehoľných spoločenstiev. Jeho úplná oddanosť Panne Márii a jeho anjelská čistota spôsobili, že ho bratia začali nazývať Jozef a používanie tohto mena potvrdila aj sama Svätá Panna. Stal sa jedným z najznámejších mystikov Porýnia 12. a 13. storočia. Herman bol obdivovaný pre svoje videnia a extázy, ale zároveň bol aj terčom posmechu spolubratov a sužovaný chorobami. Vyvrcholením jeho duchovných darov boli mystické zásnuby s Presvätou Pannou. Do konca svojho života si zachoval detsky jemné srdce a pod pokorou nosil poklady vzdelania, čnosti a poézie. Umiera v kláštore cistercitiek v meste Hoven, kam šiel slúžiť liturgiu veľkonočného Trojdnia. Je pochovaný v bazilike minor v Steinfelde.

Pomoc: patrón hodinárov, kostolníkov, akolytov, ceremoniárov, matiek a detí, mládeže a študentov;

„Vedz, že nemáš nijakú väčšiu povinnosť, ako slúžiť svojim bratom s láskou.“
(napomenutie Panny Márie sv. Hermanovi Jozefovi)