Zakladateľ rehole premonštrátov, doctor eucharisticus
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: okolo roku 1080, Xanten, dnešné Nemecko;
Smrť: 6. jún 1134 (cca 54 ročný), Magdeburg, dnešné Nemecko;
Schválenie kultu: 28. júl 1582, Gregor XIII.;
Sviatok: 6. jún
Životopis: Norbert pochádzal zo šľachtického rodu pánov z Gennepu. Vo veľmi mladom veku sa stal kanonikom kolegiátnej kapituly sv. Viktora v Xantene. Neskôr ho nachádzame ako dvorného kaplána kolínskeho arcibiskupa Friedricha i ako sekretára cisára Henricha V. V mladosti nežil výnimočným duchovným životom. Naplno si užíval radosti života na cisárskom dvore. Dňa 28. mája 1115 bol pri ceste Vredenu bleskom zhodený z koňa a prežil radikálnu konverziu. Naplnený veľkou láskou ku Kristovi sa zriekol svojho postavenia i majetku a úplne sa oddal reforme Cirkvi. V decembri 1115 v jeden deň prijal diakonskú i kňazskú vysviacku a stáva sa putovným kazateľom. Žil veľmi prísnym životom v askéze. Vynikal veľkou láskou k Eucharistii a k Panne Márii. Na Vianoce roku 1121 zložil spolu s niekoľkými druhmi sľuby, čím dal základ reholi z údolia Prémontré, kde vybudoval kláštor a usadil tam prvú komunitu bratov. Po upevnení tohto prvého spoločenstva sa znova vydal kázať. Hovorilo sa o ňom, že od čias apoštolov nik nezískal pre Krista za taký krátky čas toľko nasledovníkov dokonalého života ako on svojou výchovou. V roku 1126 bol Norbert zvolený za magdeburského arcibiskupa. Osvedčil sa ako starostlivý duchovný pastier. Snažil sa predovšetkým o reformu kléru a usporiadanie cirkevného majetku. Významne sa pričinil o zachovanie pokoja medzi pápežom a cisárom. Ohnivo bránil pravého pápeža Inocenta II. pred protipápežom Anaklétom. Zomrel vyčerpaný chorobou, pôstom, umŕtvovaním a mnohými prácami pre dobro a pokoj Cirkvi a cisárstva. Jeho ostatky boli v rokoch 1626/1627 prevezené do Opátstva Strahov v Prahe.
Pomoc: patrón rodín a manželov, ktorý nemôžu mať deti; za šťastný pôrod; v boji proti zlému duchu; v snahách o zmierenie medzi ľuďmi; orodovník za svätosť kňazov a zasvätených;
„Jediné dobro spočíva v tom, keď sa úplne oddám Bohu. Mal som prístup na dvor panovníkov. Bol som bohatý. Neodoprel som si pôžitky sveta, ale verte, nikdy som nebol taký šťastný, ako keď som sa všetkého zriekol. Duchovná útecha nahrádza radosti sveta, poskytuje sladkosť a trvalo upokojuje srdce. Či by sme sa mohli báť démona, keby sme boli vyzbrojení samotným Kristom? Ten, kto má Boha v srdci, ničím sa neznepokojuje.“ (sv. Norbert)
