Lk 6,36-38
Dať každému, čo mu patrí, je normálna ľudská spravodlivosť. Božia spravodlivosť je však, našťastie, iná. On „dáva vychádzať slnku nad zlých i dobrých“ (Mt 5,45). Teda nielen podľa zásluh, ale dáva podľa nekonečnej štedrosti svojho srdca. V logike sveta, čím viac dáme, tým menej máme. V Božej logike však čím viac sa rozdávame, tým viac sme naplnení. Boh nie je skúpy k svojim deťom. Ak od nás žiada, aby sme boli veľkorysí, je to preto, lebo on sám je nekonečná Veľkorysosť. Len ten, kto v tichosti kontempluje Kristovu tvár, môže pochopiť, že milosrdenstvo nie je len skutok, ale stav srdca. Ak zostaneme pri Kristovi, ak sa zahľadíme do jeho očí na kríži, pochopíme, že to, čo nám káže, už urobil ako prvý. Odpustil, keď mohol odsúdiť. Dal sa nám celý, keď sme mu nemali čo ponúknuť.
Pane, pomôž nám dávať, aby sme dostali viac, ako si zaslúžime – aby sme dostali teba samého.
Fr. Samuel, OP
