Veľkňazi, učitelia Zákona a starší, ktorí chceli od Ježiša vysvetlenie pôvodu jeho konania, ale nechceli odpovedať Ježišovi pôvod Jánovho krstu. Napriek tomu Ježiš s nimi zostáva v otvorenom rozhovore. A obrazom o vinici a zlých správcoch vyhlasuje pôvod svojej moci. Hovorí im o Bohu, ktorý povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ Vinohradníci si povedali: „To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!“ Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
Týmto obrazom Ježiš dáva kľúč pre čítanie izraelských dejín, ktoré sú vzorom dejín každého človeka. Sú to dejiny, v ktorých sa Božia vernosť stretáva s nevernosťou ľudí bez toho, aby došlo k stretnutiu. Božia ponuka lásky neustále naráža na tvrdošijnú stenu nášho odmietnutia. Na rastúcu dobrotu Boha ľudia odpovedajú rastúcou zlobou.
Všetko zlo, nás ľudí i celých dejín, nevedie k zrúteniu Božieho plánu, ale k jeho naplneniu vznešenejším spôsobom. Podstata Božieho plánu a jeho moci je úplné milosrdenstvo. To znamená, človek svojou mocou robí z dobra zlo. Boh svojou mocou robí zo zla dobro. Boh by chcel, aby to bolo inak, ale rešpektuje našu slobodu. Boh je Bohom práve tým, že dokáže naplniť našu biedu svojím milosrdenstvom, keď naše odmietnutie premení v ponuku svojej bezpodmienečnej lásky.
Fr. Šimon, OP
Foto: fr. Andrej Peter Visokai, OP
