Dávid a GoliášLk 11, 14-23

„Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.“ Boží prst je absolútna moc, ktorú vlastní Ježiš. Scéna z dnešného evanjelia je aj odkazom na to, čo má byť údelom ľudí v každom čase. Evanjelista metaforicky zdôrazňuje, že každé dejiny, aj tie naše, sú priestorom, kde Boh koná. Od stvorenia sveta po Parúziu – druhý slávny príchod Ježiša na konci sveta, sa prejavuje Jeho moc.

Pri opise dnešného evanjelia má Lukáš pravdepodobne na mysli udalosti zo život Dávida (1 Sam 17. a 18. kapitola). Ježiš, ako nový Dávid, neprekonaný bojovník, ktorého jedni oslavujú, iní ho potupujú a závidia. Keď sa objavil v dejinách Izraela filištínsky gigant Goliáš, dovtedy neprekonaný bojovník. Izraelský kráľ Šaul bol z jeho prítomnosti taký deprimovaný, že úplne stratil reč a nádej na možnosť poraziť ho. „Keď Šaul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, naľakali sa a veľmi sa báli.“ (1 Sam 17, 11)

Od strachu k víťazstvu. V takej dramatickej chvíli sa odohráva prozaická scéna. Chlapca Dávida poslal otec zaniesť jedlo svojim trom starším bratom, ktorí boli v Šaulovom vojsku. Dávid náhodou počul ozvenu slov hérosa, ktorý znevažoval Izraelských vojakov. Dávid bol pastierom oviec. Pri nich sa naučil strážiť otcovo stádo. Vedel ako ho brániť pred útokmi nepriateľov. Preto, keď počul vyhrážky Filištínca, nezľakol sa, nestratil reč, ale odvážne sa vzoprel slovami: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil.“ (1 Sam 17, 45) Dávid si je istý, že Božia moc je pri jeho boku. „Dávid premohol Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč.“ (1 Sam 17, 50)

Fr. Šimon OP

Share This