„Pluk, lebo je nás mnoho.“ Diablom posadnutý človek mal šťastie, že stretol Ježiša a vyslovil svoje meno, čiže pravdu o sebe. Pravda o tomto človeku bola taká, že bol plný diablov. Evanjelista Marek tohto človeka predstavil aj ako zosobnenie postavenia celého ľudstva pred príchodom Ježiša. Perspektíva hrobu, ale túžba celého bytia po slobode. Marek trikrát spomína hroby (verše 2, 3, 5), kráľovstvo mŕtvych, ktorí prežívajú celú ťažobu svojej situácie a chcú sa z nej vyslobodiť, ale nie sú toho schopní, lebo ten, kto ich na tomto mieste drží, je silnejší od nich. Šeol – ríša mŕtvych v židovskej tradícii, nie je zničením bytia, ale skôr jeho zredukovaním do podoby tieňa, ktorý už nemá prístup do príjemnosti života.
Ježiš prichádza na druhý breh, na územie hriechu a smrti. Namáha sa a bojuje na strane človeka, aby ho oslobodil. „Už dosť!“ – hovorí Ježiš diablovi. Nadišiel čas, v ktorom už človek nemusí podliehať temným silám, nemusí byť do ničoho nútený. Rodičia dávajú meno dieťaťu, lebo je v ich moci. Ako sa dnes volám, nie čo mám zapísané v rodnom liste, ale v koho moci je môj život?
Ako sa voláš? Kresťan, lebo patrím Ježišovi.
Fr. Šimon OP
