„Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.“ (Mk 16, 8) Útek, mlčanie, obava, strach, hrôza. Ženy nie sú v stave porozumieť, čo sa udialo. Nesú radostnú správu o zmŕtvychvstaní, ale sú plné strachu. Je to odkaz aj pre nás, akú metódu má mať naše ohlasovanie. Evanjelium je väčšie ako ten, kto ho ohlasuje. To má byť postoj Cirkvi a jej ohlasovateľov. Evanjelium sa neodovzdáva silou, vždy sa má predstavovať so strachom, hrôzou a veľkou bázňou.
V dnešnom evanjeliu Ježiš apoštolom „vyčítal neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného.“ Ich neschopnosť uveriť, napriek tomu, čo sa v Jeruzaleme udialo. „Od Magdalény počuli, že žije a že ho videla, neverili.“ Emauzskí učeníci im zvestovali, že ho videli: „Ani im neuverili.“ Nevera a zatvrdlivosť sŕdc sú prísne slová adresované apoštolom. Napriek tomu, že tri roky boli v bezprostrednej blízkosti Ježiša, mali veľké ťažkosti uveriť v zmŕtvychvstanie.
Prekvapivá je Ježišova reakcia. Napriek nevere a tvrdosti srdca im hovorí: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Ježiš nečaká, kým budú pripravení, kompetentní. Ich krehkosť a zatvrdlivosť sŕdc mu nebráni, aby ich poslal ohlasovať Evanjelium celému stvoreniu. Lebo samotné ohlasovanie, viac potrebuje ohlasovateľ než poslucháči.
Viera aj nás stojí veľa námahy. Možno máme pochybnosti o sebe v oblasti viery. Ježiš však ani nás neodvrhuje z dôvodu pochybnosti, či ťažkosti vo viere. Chce nás takých, akí sme. Aby sme ohlasovali dobrú novinu vždy, všade a všetkými možnými spôsobmi. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“
Fr. Šimon OP
