Dotknutie ránLk 24, 35-48

Viera je stretnutie s Ježišom, ktorý žije. „Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.“ Ježišovo zmŕtvychvstanie nie je banálny príbeh o oživení mŕtvoly, ani vyjadrenie, že Ježišov príbeh žije dodnes v mysliach veriacich. „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa!“

Prečo ruky a nohy? Lebo tam sú jeho rany, niet zmŕtvychvstalého Ježiša bez rán. Jeho rany sú jediným liekom na hriech. Trhlina zranenia v Ježišovom srdci je úzka brána do neba. Kľúčom od nej je spoznanie a vyznanie svojich hriechov. Náš hriech, bolesť, utrpenie, smrť sa tak môžu stať pôrodnými bolesťami nového života.

Zmŕtvychvstanie je kulminačný bod, odkiaľ sa vraciame k svojmu krstu. Boh túži po nás a nezastaví ho ani naša hriešnosť. Ježiš verí v našu svätosť, lebo rozumie nášmu hriechu. Vie, že sme obeťami svojho hriechu. Je hlboko dotknutý naším životom, hoci vie, že vzťah s nami bude pre Neho zraňujúci. Kríž je dôsledok jeho bytia s nami. „Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

Fr. Šimon OP