Dnes sa téma večného života nenosí. Veď je toľko vecí, ktoré môžeme zažiť v tomto živote! Stoja v protiklade tieto dva horizonty života? V istom zmysle áno. Ak veríme, že my a naše terajšie túžby sú kritériom dobra, pravdy, moci a šťastia. Potom budeme stále narážať na iných s podobným prístupom, a taktiež Boh bude pre nás skôr konkurentom ako priateľom. A naozaj sú ľudia, ktorí stále voči niečomu bojujú a potrebujú sebapotvrdenie, aby sa uistili, že to oni sú tí dobrí.
A v istom zmysle nie. Ježiš, ktorý nás pozýva k primátu večného života, nás učí pravde, ktorá nie je iba na chvíľu. Učí nás dobru, ktoré nevyprcháva. Zakoreňuje nás v láske, ktorá nie je len citovým vzplanutím. Objavenie takýchto pevných bodov dáva človeku možnosť obnovy a napredovania aj vtedy, keď sa v živote všetko rozkolíše. Pretože vieme, že to náš život je prchavý a že život zakotvený v Bohu nezaniká, iba sa mení.
Pane, pomáhaj nám nachádzať jednotu dneška a večnosti.
Fr. Irenej, OP
