Malý Ježiško sa pred 2000 rokmi narodil v úbohej maštali, nikto nechcel prijať Pannu Máriu so sv. Jozefom do svojho príbytku. Farníci zo Západu sa na Vianoce pripravujú aj tak, že symbolicky prijímajú Svätú rodinu u seba doma.
Deviatnik „Kto dá prístrešie Svätej rodine“ sa veriaci vo farnosti Zvolen-Západ modlia už viac ako 20 rokov. Deväť rodín sa deväť dní pred Vianocami stretáva každý deň u jednej z rodín. Spoločne sa modlia predvianočný deviatnik, v ktorom putuje obraz Sv. rodiny. Každý deň tento obraz odovzdáva jedna rodina členom ďalšej. Tá, ktorá obraz prijíma, tak symbolicky prijíma Sv. rodinu, aby sa malý Ježiško mohol narodiť v lepších podmienkach ako kedysi.
V našej farnosti sa minulý rok vytvorila nová skupina mladých rodín, ktoré sa stretávali a prijímali Pannu Máriu a sv. Jozefa do svojich domovov. Hoci ide často o náročnú aktivitu, predsa sa našlo niekoľko rodín, ktoré sa zapojili, aby sme sa spoločne modlili a aj takýmto spôsobom priblížili príbeh narodenia Ježiška našim deťom. Tie sa do tejto aktivity vložili skutočne naplno a pridali sa nielen počas modlitby desiatku ruženca a litánií, ale obľúbili si aj adventné piesne, ktoré sme si vždy na záver spoločne zaspievali. Príjemným spestrením boli spoločné posedenia, počas ktorých sme sa porozprávali, lepšie spoznali a využili tento predvianočný čas aj na upevnenie našich priateľstiev.
Novéna sa každý deň začínala klopaním na dvere so spevom „Kto klope tam?“ a neskôr sme sa v modlitbe prihovárali aj k Panne Márii: „Matka Božia, pripomíname si tvoje útrapy, keď svätý Jozef v Betleheme nenašiel pre teba prístrešie. Kam ťa až vyhnala ľudská nežičlivosť, keď si bola živým chrámom vteleného Božieho Syna? Keby sme vtedy mali to šťastie ubytovať ťa v našom príbytku! Keďže ti už osobne nemôžeme dať prístrešie, príď aspoň duchovne s týmto obrazom s požehnaním tvojho Syna do nášho príbytku.“
Našu skupinku netvorilo presne deväť rodín, preto niektorí prijali Svätú rodinu doma dvakrát. Pre mnohých to však bolo veľkým požehnaním a spoločne sme sa tak učili vytvárať krajší domov pre nás aj pre Svätú rodinu a prosili sme o milosti, ktoré tak veľmi potrebujeme. Dnes nemôžeme fyzicky prijať Pannu Máriu u seba doma, máme však mnoho iných možností ako pomôcť svojim blízkym či núdznym a tým prejavovať lásku Pánu Ježišovi.
„Po tieto dni, keď máme u seba tvoj obraz, budeme sa usilovať slúžiť ti a častejšie sa v duchu klaňať Ježišovi. Odteraz chceme prejavovať svoju lásku k tvojmu Synovi vo všetkých ľuďoch, osobitne v ľuďoch trpiacich núdzu. Chceme plniť Božiu vôľu tým, že budeme trpezlivo znášať všetky utrpenia s odovzdanosťou do Božej vôle a z lásky odpúšťať všetkým.“
Do predvianočného deviatnika sa zapojila aj rodina Kovalčíková s dvomi malými deťmi. Ich mamina Zuzka spoločné stretnutia veľmi ocenila: „Ja som už pri rozhodnutí pustiť sa do toho cítila prísľub požehnania a myslím, že aj napriek neúplnej účasti sa nám dostalo veľa milostí.“
Často sme si uvedomovali, že každodenné stretávanie sa je pre nás náročné. Skĺbiť všetky rodinné, školské a pracovné povinnosti nám občas dalo zabrať, ale verili sme, že prijímanie Svätej rodiny bude pre nás a naše deti požehnaním. S obrazom sme dvakrát prišli aj k rodine Kuchárovej. Manželia Mirka a Ondrej vnímali spoločný čas takto: „Prinieslo nám to jednoznačne prehĺbenie spoločenstva, z ktorého zajedno čerpáme silu v napredovaní k nebu, ale najmä k Nemu tu na zemi. Vždy, keď človek pustí k sebe domov priateľov, môže ísť viac na hlbinu alebo len pookriať a zasmiať sa s nadhľadom tak potrebným na prežitie. A požehnať toto všetko modlitbou je životný štýl, takže akokoľvek bolo pre nás náročné zladiť sa, požehnalo nás to a upriamilo na skutočné Vianoce.“
Posledný deň pred Vianocami sme sa stretli u rodiny Koštialovej, ktorá bude mať Sv. rodinu u seba po celý rok. „Pre nás je to veľkým požehnaním. Chlapci sa radi pri tomto obraze zastavia a my sa tak môžeme spoločne modliť nielen za našu rodinu, ale aj za rodiny vo farnosti. Tiež nám to aj pripomína čas, kedy sme počas deviatich dní putovali po rodinách a vytvorili spoločenstvo s inými rodinami a spolu prežívali chvíle čakania na Vianoce,“ opisujú manželia Koštialovci.
Veríme, že deväťdňové predvianočné putovanie a hľadanie prístrešku pre Sv. rodinu prinesie pre naše rodiny ovocie. Každý si v sebe nesieme nejaké trápenie či bolesti, ktoré potrebujeme odovzdať, a navzájom sme si tak vyprosovali aj riešenie pre naše problémy. Počas roka nás čaká ešte mnoho krásnych chvíľ a zážitkov, ale už teraz sa tešíme aj na december a adventné obdobie, kedy budeme môcť opäť spolu putovať a hľadať miesto, kde by sa mohol narodiť náš Spasiteľ.
„Matka naša, pre Najsvätejšie Srdce Ježišovo, ktoré spočívalo pod tvojím srdcom, neodopri nám to, o čo ťa teraz prosíme s dôverou. Vypros nám čisté, ponížené, teba milujúce srdce, aby sme lepšie poznali seba, milovali blížneho, nenávideli hriech a s odvahou premáhali svoje zlé náklonnosti.“
Alžbeta Paulíková
