Jn 17, 20-26

Už Aristoteles (384-322 pred Kristom) pochopil, že hodnote človeka zodpovedá jednota. Táto jednota vzniká osobnými vzťahmi a priateľstvom. Aristoteles rozlišuje tri stupne priateľstva. Prvé je priateľstvo zo zábavy. Je roztomilé, ak je zábava nevinná, ale len dovtedy, kým to zabávajúcich teší. Keď ich zábava omrzí, rozpadne sa. Druhé je priateľstvo z úžitku. Obe strany majú z priateľstva zisk, preto si pomáhajú. Ako dlho? Dokiaľ úžitok a zisk zo spojenia trvá. Ak by im bolo na škodu, rozídu sa. Tretie priateľstvo je z čnosti, ktoré je trvalé. Ak spája ľudí čnosť, nerozídu sa, lebo čnosť je večná. Aristoteles zostal pri tejto všeobecnej zásade.

Ježiš nás učí, že najdôležitejšou čnosťou je láska a jej najdokonalejším vzorom je život Svätej Trojice. Tri božské osoby sa navzájom tak milujú, že sú jeden Boh. Nezliali sa v jedno, neobetovali sa pre jedno, ale slobodným darovaním v láske vytvorili jednotu. „Neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.“ Ježiš sa nemodlí pre nás o obyčajnú jednotu. Ale o takú, ako je On jedno so svojím Otcom. Ježiš sa teda modlí o Ducha Svätého pre nás.

Pekne túto Ježišovu modlitbu vyjadril slávny ruský maliar ikon Andrej Rubľov (1360-1420), ikonou Najsvätejšia Trojica. Tri postavy sú znázornené takým spôsobom, že čakajú na štvrtú osobu, ktorá si k nim prisadne. Modliť sa, to je prijať pozvanie a stolovať so svätou Trojicou.

Fr. Šimon OP

Share This