Zasiahnutý svetlom - akad. maliar Ladislav ZáborskýJn 10, 22-30

„Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.“ Prečo to evanjelista spomína? Lebo Ježiš vždy, keď vyučoval, tak sedel. Taký bol štýl židovského učiteľa, posediačky. Po predchádzajúcich skúsenostiach Ježiš zistil, že je pre neho nemožné dostať sa k srdciam svojich rodákov, Židov. Mesiáš prišiel v prvom rade k Židom, až následne ku všetkým ostatným národom. Prechádzanie popri stĺpoch je obraz štýlu učenia v gréckych, peripatetických školách.
 
Ježiš dáva najavo, že jeho misia vykročila mimo hranice Izraela, k pohanom. Evanjelium, dobrá novina, spása, nový život bude mnohými Židmi odmietnuté, ale prijmú ho tí, ktorých Ježiš nazval inými ovcami, ktoré nepochádzajú z jeho ovčinca, ktorí nie sú Židia. Ježiš sa aj ich chce dotknúť, osloviť ich, a teraz vidí, že je čas, kedy sa končí ohlasovanie Izraelu. Ježiš k nim ešte prehovorí, najskôr k učeníkom, ktorí boli tiež Izraeliti, a v tajomstve svojho kríža. To bude posledná, najväčšia lekcia svojim rodákom v Jánovom evanjeliu.
 
Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?!“ Presnejšie by to bolo, dokedy nám budeš odoberať život, odoberať dušu? Ježiš sa zvyčajne predstavoval ako ten, kto dáva život za iných. To ich uzatvorenie, odmietnutie Ježiša sa prejavuje v nich, akoby sa z nich život strácal, vyprchával. Nemajú v sebe istotu, život, energiu. Neprijatím Ježiša sa sami tohto života zbavujú. Ak má niekto zamknuté srdce, tak hoci by sa diali akékoľvek veľké divy, budú odvrhnuté. Problém nespočíva v tom, že Ježiš hovorí zle. Je to problém blokády, ktorú človek kladie na svoje srdce a svoj rozum. Nielenže človek neprijíma pravdu, ale sa ju snaží sám tvoriť, ktorá v jeho živote postupne zaberá miesto Boha. „Vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.“
Fr. Šimon OP