Kríž je vrcholom Božej lásky a najhlbšej skazenosti človeka. Boh miluje najväčšieho hriešnika, ale aj najmenší hriech odsúva človeka od Boha. Vyznávať hriechy a neuznávať sa za hriešnika, to je ako povedať, kradol som, ale nie som zlodej.
Stáva sa, že pokánie je pre mnohých ľudí len zranený pocit vlastnej spravodlivosti. Alebo hnev z dôvodu, že nie sú ideálni, a ich slzy sú obrazom vlastného urazeného ega. To nie je vízia moci Kristovho kríža.
Spása, to je uznanie, že som bol prekliaty a hodný potupenia, no zároveň ma zadarmo z toho prekliatia vykúpil Ježiš. Ak toto nechápeme, tak nevieme, čo znamená vykúpenie a spása. Kto nepozná zlú správu, nezažiari v ňom ani dobrá alebo, inak povedané, kto nezažil tmu, neocení hodnotu svetla.
Fr. Šimon OP