„Boh číta môj život“ je jedným z významov slova Lectio divina. Benedikt XVI. propagoval túto najstaršiu metódu čítania Božieho slovami: „Ak sa Boží ľud verne vráti k tejto praxi, prežije duchovnú jar.“ Lectio divina rodí túžbu autentický poznať obsah; čo text svätého Písma hovorí sám v sebe. Bez toho jestvuje riziko, že sa biblický text stane len zámienkou, aby som nikdy nevybočil mimo vlastných myšlienok.
Herodes Jána Krstiteľa „rád počúval“, je prvý stupeň jeho lectio. Počúvanie mu prinášalo radosť. Nielenže ho ochotne počúval, ale „ho chránil“, teda strážil, pestoval to, čo počúva a koho počúva. To isté sloveso použil aj svätý Lukáš pri opise Panny Márie, „zachovávala všetky slová“, pestovala, strážila vo svojom srdci. Preto Herodes nedovolil Herodiade, aby dala zabiť Jána Krstiteľa. Herodes došiel aj do tretieho stupňa lectio, pretože neostáva iba pri počúvaní, ktoré by umlčovalo jeho vnútorný hlas, a nestráži Jánove slová ako exponáty v múzeu. Herodes umožňuje, aby ho Jánove slová provokovali, nenechávali na pokoji.
Čo chýbalo Herodesovi, aby mohol napredovať v kontakte so slovom, ktoré mu ohlasoval Ján? Chýbali mu ďalšie kroky, dotknutie srdca tak, aby ho „zranilo“ ľútosťou pokánia a vyvolalo slzy obrátenia, nazývame to kontemplácia. A nakoniec priviedlo k modlitbe, čiže priznaniu pravdy o sebe, o svojom nesprávnom postupovaní, o svojom hriechu. Nešťastie Herodesa spočívalo aj v tom, že vo svojom vnútri otáľal. Nakoniec jeho ľudské slabosti a vášeň ovplyvnili jeho tragické rozhodnutie.
Evanjelista Marek preto môže len konštatovať bolestné fakty tragédie.
Svätý Gregor Veľký (540-604) pápež, povzbudzoval veriacich: „Poznávajme srdce Boha, v slove Boha.“
Fr. Šimon, OP
